piero

Tzv.bochníkovité idoly sú jednou z najväčších záhad európskeho praveku. Bochníkovité idoly nachádzame na náleziskách osád z 19. až 15. storočia pred n. l. (staršia doba bronzová až začiatkom strednej doby bronzovej). Potom sa bochníkovité idoly náhle vytrácajú. Ďalšia záhada. Ľudia, ktorí ich používali, obývali nížiny pod Alpami a v povodí Dunaja. Najviac nálezov poznáme zo severného Talianska, predovšetkým z Pádskej nížiny. Druhú najvyššiu koncentráciu nálezov poznáme z Podunajska, predovšetkým západného Slovenska. V menšej miere sa nachádzajú v širšej oblasti od južného Nemecka a Rakúska po Rumunsko, Chorvátsko a Bulharsko.

Majú tvar „bochníčkov“,merajú spravidla menej ako 11 cm.  Ich zhotovenie nevyžadovalo vzácne suroviny – postačila hlina (ojedinele kameň), a nevyžadovalo ani špeciálne postupy.Štruktúra keramickej hmoty odpovedá veľmi jednoduchému spôsobu výroby – modelovaniu v ruke stláčaním a vaľkaním.Vtlačené ornamenty niekedy ležia priamo na líniách, inokedy vedľa nich, alebo línie úplne chýbajú a nachádzame ornamenty podobné pečati. Výraznú „výzdobu“ má len jedna strana, druhá nenesie žiadnu alebo len niekoľko ornamentov. Pôvodne boli nafarbené. Ich „výzdoba“ je taká rozmanitá, že prakticky nenarazíte na dva rovnaké exempláre.

Azda žiadnu inú záhadu európskeho praveku sa nesnaží vysvetliť tak veľa hypotéz, ktoré sa opierajú o tak málo faktov.Objavili sa dokonca názory, že  tzv. bochníkovité idoly nesú veľmi ranú formu písma. Podľa iných slúžili ako predlohy na tetovanie. Podľa českého archeológa Antonína Beneša ovíjanie bochníku šnúrou symbolizuje zjednotenie menších spoločenských jednotiek do rodov. Slovenský archeológ Jozef Paulík spájal bochníkovité idoly so slnečným kultom a uctievaním rodových predkov, kým poľský archeológ a religionista Włodzimier Szafrański ich spájal s agrárnym kultom – bochníčky v tvare chleba považoval za božský pokrm symbolizujúci plodnosť a večný život. Poľský archeológ Jerzy Fogel videl v ich ornamente matematicko-metrický systém vyjadrujúci kvalitu a množstvo zasielaného či odobratého tovaru. V jeho očiach teda plnili úlohu akejsi objednávky a potvrdenky. A rumunská archeologička Nona Palincaş navrhla, že bochníkovité idoly slúžili na spôsob kupónov zaisťujúcich prístup k prestížnemu tovaru.Väčšina archeológov sa donedávna prikláňala k názoru, že bochníkovité idoly sa nejakým spôsobom uplatňovali v diaľkovom obchode – či už ako dokumentácia počtu a typu tovaru alebo značka vlastníctva.Bádatelia sa doposiaľ upínali na „svetský“ význam kvôli nálezovým okolnostiam bochníkovitých idolov: Obvykle ich nachádzame v bežných archeologických kontextoch, nie na miestach zreteľnej kultovej aktivity, Takmer nikdy ich nenachádzame v hroboch. Takže vraj museli slúžiť „bežnému“ účelu. Poda Zeeb-Lanzovej a Reymana existuje mnoho opodstatnených argumentov, ktoré podporujú interpretáciu týchto záhadných objektov ako amuletov opradených magickými silami. Možno ich používatelia verili, že mali magický alebo ochranný vplyv, keď ich držali v dlaniach. Vtlačené ornamenty podľa nich mohli predstavovať niečo ako zaklínadlá. Predpokladaná súvislosť s kultom a náboženstvom zároveň pomáha vysvetliť záhadu, prečo sa začiatkom strednej doby bronzovej bochníkovité idoly  náhle vytrácajú. Príčinou mohol byť úpadok kultu, ktorému slúžili. Napríklad kvôli rozmachu iného kultu – kultu slnečného božstva.

Zdroje:

https://lumyd.eu/article/praveka-zahada-spaja-slovensko-s-talianskom-sifry-zabudnute-pismo-alebo-magicka-moc/28

http://www.hradiska.sk/2014/12/keramicke-idoly-z-budmeric-starsia-doba.html

http://muzeumhlohovec.sk/bochnikove-idoly-v-zbierkach-vlastivedneho-muzea-v-hlohovci/

https://www.academia.edu/43324894/Bochn%C3%ADkovit%C3%BD_idol_z_Nitrianskeho_Hr%C3%A1dku_Keny%C3%A9ridol_Kisv%C3%A1radr%C3%B3l