V roku 1790 vo východoslovenskej obci Ósztrópataka, dnešné Ostrovany v okrese Sabinov našli dvaja poddaní šľachtica Péchyho, poklad. Okolnosti jeho objavenia popísal archeológ a uhorský poslanec Ferenc Pulszky, ktorý píše: ..dvaja roľníci ktorí keď išli do kostola si vyzuli čižmy aby prebrodili rieku, pričom jeden z nich zbadal v povodňou odvalenom brehu čosi lesklé, z čoho sa vykľul nakoniec poklad.
Nájdené predmety odovzdali svojmu zemepánovi a ten ich cez priekupníkov odovzdal cisárskej klenotnici vo Viedni. Dodnes sú vzácnou ozdobou tamojšieho Umeleckohistorického múzea. Nález obsahoval zlatý nákrčník, zlatý náramok, sponu s onyxovým očkom a štrymi zlatými retiazkami, ďalšiu zlatú sponu s prelomovým nápisom UTERE FELIX /Užívaj v šťastí/, dve menšie spony, striebornú šálku s ozdobou, zlatý kalich/ ojedinelý mimo hraníc Rímskej ríše/, zlatý tanier s lyžicou a ďalšie predmety. Prekvapujúce je nielen zloženie depotu, ale tiež celková váha. Zlaté a strieborné predmety vážili takmer 2,5 kg. To však nebol celý objem tohto neuveriteľného pokladu. Ďalšie výnimočné nálezy mali byť predané do súkromnej zbierky známeho zberateľa umeleckých predmetov M.Viczaya, k čomu však nedošlo. Je preto obrovskou stratou pre archeológiu, že ďalšie skvosty boli v roku 1799 roztavené. Medzi nimi bol aj ďalší zlatý pohár, štyri zlaté spony, zlatý drôt, štyri strieborné misky, strieborná lyžička, ako aj niekoľko strieborných fragmentov. Celková váha týchto stratených predmetov bola neskutočných 10,3 kg ! Dokopy tak poklad obsahoval viac ako 13 kg predmetov z drahých kovov.
Jednalo sa však iba o prvú časť nesmierne bohatého germánskeho hrobu (Ostrovany I). Na rovnakom mieste na brehu Torysy, v hĺbke takmer 4 metre, našli o takmer trištvrte storočie neskôr 22.apríla 1865 druhú časť pokladu (Ostrovany II). Objavil ho záhradník u veľkostatkára Bana v roku 1865. Aj ten obsahoval zlaté a strieborné šperky – prstene, náramky, nákrčníky, spony, perly/, zlatú mincu s vyobrazením manželky cisára Décia. a ďalšie vzácnosti. Predmety druhého nálezu zdobia Maďarské národné múzeum v Budapešti, odovzdal ho tam spomínaný statkár J. Banó.
Na základe porovnania obsahu hrobu s podobnými dobovými pohrebiskami, ale tiež nálezu dôležitého datovacieho prostriedku – zlatej mince Herennie Etruscilly, manželky cisára Traiana Decia (vládol v rokoch 249-251) je možné zaradiť tento nálezový celok, teda obe časti jedného hrobu, do obdobia rokov 270-290 nášho letopočtu.
Nálezy v Ostrovanoch patria medzi ojedinelé na východnom Slovensku a poukazujú na dôležitosť tejto lokality v severnej časti Slovenska. Bol to jeden z najveľkolepejších hromadných nálezov z obdobia antiky v rámci celej strednej Európy.
Celá debata | RSS tejto debaty