piero

Na mestskom pozemku v Leviciach, za Kmeťovou ulicou našli 10. októbra 1930 poklad. Obyvatelia mesta sem zakopávali uhynuté zvieratá a neskôr vyhadzovali stavebný odpad. Počas výkopových prác pre základy nových domov kopáči našli nádobu, ale odhodili ju nabok. Neskôr pri prezeraní terénu, či sem niekto nevyhodil niečo zaujímavé, narazil nálezca na nádobu o veľkosti bežného kvetináča. V nádobe sa skrýval najvzácnejší poklad mincí, aký sa kedy našiel v Leviciach. Nález obsahoval 154 strieborných tetradrachiem a 5 zlatých statérov. O náleze mincí prvýkrát informuje regionálny týždenník Bars z 19. októbra 1930. Udalosti popísané v článku sú podané nasledovne: „Robotníci, pracujúci na novej osade, našli jednu ťažšiu nádobu, ktorú bez záujmu odhodili bokom, lebo si mysleli že je to závažie z lampy. Nádobu na smetisku neskôr našiel cigáň, ktorý nálezu venoval viac pozornosti. V sivej nádobe s rozmermi bežného kvetináča, na jeho nemalé prekvapenie našiel veľké množstvo starých mincí. Keďže sa cigáň pustil do rozpredávania mincí, dozvedeli sa o veci žandári a v zmysle zákona nález zabavili a odovzdali príslušnému okresnému súdu.“

Mesto získalo do svojho majetku 2/3 pokladu a 1/3 pokladu išla štátu. Až do Viedenskej arbitráže sa celý poklad nachádzal na mestskom úrade. Potom sa časť pokladu stratila počas dramatických udalostí 2. svetovej vojny. Dnes sa v Tekovskom múzeu v Leviciach nachádza 72 strieborných a 2 zlaté mince.

Obe zlaté mince sú výrazne zodraté a preto sa nedá určiť podobu ich pôvodnej výzdoby. Odborníci ich zaraďujú k statérom neskorého mušľového typu. Averz striebornej mince je tvorený fúzatou hlavou boha Dia ktorú Kelti prevzali z tetradrachiem Filipa II. Macedónskeho (359 – 336 p.n.l.), ktorý bol otcom Alexandra Veľkého. Reverz mince je zaujímavý pre viaceré detaily. Výzdobu tejto strany tvorí jazdec ktorý je silne štylizovaný. Jazdec je prevzatý z tetradrachiem paeonskeho panovníka Audoleonta (315 – 285 p.n.l.). Medzi prednými nohami koňa sa nachádzajú značky tvorené bodkami a čiarkami v tvare trojuholníka. Nikto presne nevie na čo vlastne tieto značky slúžili. Je možné že išlo o označenie razenej série. Na všetkých strieborných tetradrachmách je pod bruchom koňa, do jadra mince, ostro vbitý vertikálne položený klin. Práve táto značka sa stala charakteristickým prvkom celého pokladu a dôvodom prečo ho numizmatici na prvý pohľad rozpoznajú ako Levický keltský poklad. Je to dodnes jediný hromadný nález keltských mincí, ktoré sú všetky takto označené. Ide o akýsi staroveký bezpečnostný prvok, ktorý mal dokázať pravosť týchto mincí.