piero

Básnik – búrlivák, predstaviteľ slovenského romantizmu, žil v Zlatých Moravciach od roku 1862, kedy sa stal prísediacim súdu Tekovskej župy. O päť rokov neskôr ho zo štátnej služby prepustili. V meste však zostal žiť a pôsobil ako výpomocný prísažný pravotár a pisár. Jeho súčasníci ho považovali za ,samotára, tuláka, nepolepšiteľného buriča a rebela, pijana, tak trochu za podivína, vlastne divného Janka

Janko Kráľ zomrel 23. mája 1876. Oficiálnou príčinou smrti bol podľa zápisu v matrike veľkoslažanskej evanjelickej cirkvi brušný týfus. Miesto posledného odpočinku básnika sprevádzajú dohady.  Jeho hrob  nebol riadne označený. Nachádzal sa na ňom len kríž z topoľového dreva, na ktorý otec Kráľovho zaťa vyryl dlátom básnikovo meno. Vdova po Kráľovi po jeho úmrtí opustila Zlaté Moravce.  Dvaja synovia zomreli predčasne, zvyšok potomstva žil v Maďarsku a neušiel pomaďarčeniu. Hrob  spustol.  Posledné miesto odpočinku  je zahalené rúškom tajomstva Dnes nemožno  s určitosťou zistiť, kde ho pochovali. Jeho hrob údajne ležal vedľa hrobu pravotára Missuru, ktorý skonal tesne pred Kráľom.

Prvotný podnet na zistenie polohy hrobu dal prezident Masaryk a jeho dcéra Alice. V auguste 1925 prekopala komisia pod vedením pražského antropológa Jindřicha  Matiegku zem okolo Missurovho hrobu. Nenašla však nič, čo by pripomínalo truhlu a kosti.

Po vzniku prvej Slovenskej republiky v októbri 1940 nechal cintorín v Zlatých Moravciach nanovo prekopať tajomník Matice slovenskej a literárny vedec Stanislav Mečiar. Vykopali pozostatky kostry s ružencom v rukách. Kráľ však bol evanjelik a mal aj evanjelický pohreb. Mečiar vysvetlil ruženec v rukách evanjelika tým, že mu ho dala v poslednej chvíli Kráľova slúžka, katolíčka. Odporcovia tejto teórie tvrdili, že Kráľovci žili pred básnikovou smrťou v biednych podmienkach, takže si slúžku nemohli dovoliť. Svedkovia však označili dochovaný zvršok na kostre za kravatu akú nosil Janko Kráľ, Mečiarovi to postačilo. Vykopané pozostatky uložili do novej kovovej truhly a ako Kráľovu kostru. Za účasti čestnej stráže Hlinkovej gardy previezli truhlu slávnostne železnicou zo Zlatých Moraviec do Turčianskeho Svätého Martina na Národný cintorín. Tu ho znova pochovali a na hrob dali  kamenný pomníček s označením: Janko Kráľ .

V roku 1966  na cintoríne v Zlatých Moravciach, pri príležitosti 90. výročia úmrtia básnika, odhalili na jeho počesť mramorový pomník, na ktorom sa píše – „Na týchto miestach bol pochovaný Janko Kráľ, 1822-1876.“