Moravianska venuša je výnimočný artefakt ľudskej tvorivosti z mladopaleolitického obdobia na území Slovenska. Je to najstarší doklad výtvarného prejavu na Slovensku. Jej vek sa odhaduje na 22 800 rokov. Nálezové okolnosti však zostali nevyriešené, záhadné. Nevieme, kedy bola presne nájdená. Možno to bolo okolo rokov 1925 alebo 1937. Neisté je predovšetkým meno nálezcu. Uvádzali sa dvaja: Karol Boliešik a Štefan Hullman-Petrech. Usudzuje sa, že pochádza z lokality Podkovica, Už v osemnástom storočí sa hovorilo, že ľudia tu pozostatky po pravekých ľuďoch vyorávali „ako zemiaky,“ V 18. storočí, a možno aj predtým, boli nájdené kosti predmetom obchodovania, lebo ich ľudia považovali za liečivé. Mleli sa, pridávali sa do jedla alebo sa zapíjali vodou Takéto spôsoby liečby sa vraj spomínajú ešte aj začiatkom 20. storočia na zníženie horúčky. A tak mnohé cenné vykopávky ľudia pojedli.
Do rúk nemeckého archeológa Lothara Zotza sa Moravianska venuša dostala v rokoch 1937 až 1940. Vraj ju získal od nejakého kúpeľného hosťa Keď sa stal po rozpade Československa profesorom na nemeckej univerzite v Prahe, rozhodol sa robiť výskum v Moravanoch nad Váhom. Na lokalite Lopata vraj vykopal v roku 1941 aj tridsať až štyridsať centimetrov vysokú Venušu, ktorú bližšie nepreskúmal / Moravianska venuša je vysoká 7,6 cm/. Priamo v hlinenom bloku ju zakonzervoval sadrovým obväzom a spolu s ostatnými pamiatkami odoslal do Prahy. Dodnes je nezvestná a pri jej náleze sa údajne uvažovalo, že by mohlo ísť o plastiku muža, čo býva veľkou vzácnosťou. V jednej zo svojich správ napísal Zotz celkom jednoznačne: „Je možné, že väčší kus opracovaného mamutieho kla prinesie pri konzervovaní prekvapenie.“ Na toto prekvapenie sa čaká dodnes. A tak tu máme záhadu navyše: kam sa podela druhá Moravianska venuša? Je kdesi dobre skrytá, zabudnutá alebo zničená?
Je podivné, ako sa všetky pamiatky objavené počas vojnových výskumov postrácali. Ešte aj Zotzove výskumné správy sa vrátili na Slovensko spôsobom, s ktorým sa sotva dalo rátať. Zachovali sa v Himmlerovom archíve, ktorý po vojne zhabali Američania.
Aj Moravianska venuša bola pre Slovensko dlho stratená. Nakoniec sa ju podarilo predsa vypátrať. V historických materiáloch sa uvádza, že Lothar Zoth sa obrátil na parížskeho odborníka Abbe Henriho Breuila. Chcel od neho písomné potvrdenie o pravosti Moravianskej venuše. Nedostal ho. Breuil bol opatrný, obával sa podvodníkov. Nepriamym potvrdením však mohol aj byť fakt, že sám Breuil dal kópiu venuše do Musée de l´Homme v Paríži. Tam ju našiel český antropológ Emanuel Vlček, ktorý na ňu upozornil mladého pracovníka archeologického ústavu Juraja Bártu. Začalo sa pátranie po Zotzovi a originály Moravianskej venuše.
„Zotz, ktorému sa medzitým podarilo preklenúť svoju nacistickú minulosť a získať profesúru, dal prísľub na vrátenie sošky. Onedlho však nečakane zomrel a venušu slovenským archeológom nestihol vrátiť. Po jeho smrti ju do Archeologického ústavu v Nitre priviezla v roku 1967 jeho asistentka Gisela Freundová – splnila tak jeho želanie vrátiť ju na Slovensko.
Bolo potvrdené, že Moravianska venuša nie je falošná, Jej cena je nevyčísliteľná. Originál venuše sa nachádza na Bratislavskom hrade.
Zdroje:
https://www.sme.sk/c/2295729/soska-venuse-z-vestonic-symbolizuje-kult-zeny-z-cias-doby-kamennej.html
https://plus7dni.pluska.sk/domov/kam-zmizol-oltar-legendarneho-kastiela-patrali-sme-jeho-osude
Celá debata | RSS tejto debaty