piero

Najznámejší nalez  z pravekej lokality v obci Gánovce je časť lebky neandertálca vyplnený travertínom. Ale nebol to jediný zaujímavý nález. Unikátna zrubová kultová studňa odkrytá v r. 1956 obsahovala zvyšky pyraunov (prenosné piecky), zlatú špirálku, nádoby a šperky. Najvýznamnejším nálezom však bola železná časť dýky, ktorej čepeľ sa nezachovala. Železná rúčka dýky / v poslednom čase sa interpretuje aj ako železný kosák / patrí k najstarším nálezom tohto kovu v Európe. Výsledky analýzy datujú drevenú výdrevu studne do roku cca 1465 pred Kr. Železo z ktorého bola vyrobená bolo získané metalurgickou činnosťou, nešlo o spracovanie meteoritického železa. Dýka vedcom doslova „vyrazila dych“. Nález by mal patriť do európskej epochy až o 500 rokov mladšej. Doba kamenná v Európe len doznievala a doba bronzová sa len vynárala na obzore dejín. Ako to dokázala analýza, dýka bola vyrobená na Blízkom východe, v Chetitskej ríši.  Ako, prečo a vďaka komu sa dostala z miest vzdialených vzdušnou čiarou viac ako 2 000 km , ostáva záhadou. Treba mať na pamäti, že ten kto vlastnil takú vzácnosť ako bola kovová dýka v čase keď metalurgia v Európe bola neznáma, musel byť mimoriadne bohatý. Bohatstvo v tých časoch znamenalo však aj  moc, tak ako i dnes.

Gánovská dýka nie je iba osamelou lastovičkou dokazujúcou prenikanie kultúrnych vplyvov z tak vzdialených krajín. V 80.-tych rokoch 20. storočia sa vykonal archeologický výskum pri Marianke na Baranej lúke, ako sa tiež nazýva časť vrchu Bazgovič.  Z nálezov bol zaujímavý nález železného nožíka z obdobia 1200 až 1000 rokov pred naším letopočtom, ktorý je druhý najstarší v strednej Európe – po náleze dýky v Gánovciach. Toto svedčí o vyspelej kultúre a o bohatých kontaktoch na území Slovenska s vyspelými civilizáciami.

V roku 2012 sa v tzv. Novom kameňolome pri Marianke našli fragmenty meča, ktorý sa vymyká zo známych nálezov. Hradisko valtickej kultúry, mladšej doby bronzovej, postavili však v inej dobe, než z akej pochádza fragment meča. Nejde o žiadny povestný Excalibur, či meč podobnej nadhodnoty. Účel jeho použitia a ako sa zdá aj pôvod sú záhadou. Na čepeli sa nezistili žiadne otvory na upevnenie nitov, ani iné stopy po kovotepeckých úpravách, čo by ju umožňovalo definovať ako nehotový produkt – polotovar určený na ďalšie spracovanie. Vylúčiť ale nemožno ani jeho symbolický, kultový význam, bez možnosti prisúdenia praktickej funkcie. Datovanie čepele nie je jednoduché. Snáď patrí do počiatočného stupňa strednej doby bronzovej, 16. – 15. storočí pred n. l. Je zaujímavé, že na Záhorí sa meče z tohto obdobia. doposiaľ nenašli v hroboch alebo na sídliskách. Rovnako nie sú známe ani typy mečov s plne odlievanou rukoväťou. A máme záhadu.

Neďaleko hospodárskeho dvora bývalého Zemplínskeho JRD je vyvýšenina, ktorú miestni obyvatelia volajú Szélmalomdomb (Veterný mlyn). V 50. rokov minulého storočia tu objavili najpozoruhodnejší archeologický nález vo východnej časti Karpatskej kotliny, ktorý vyvolal veľký rozruch a záujem. Ide o jeden z najbohatších hrobov s dĺžkou hrobu 21 m, šírkou 18 m. Pod mohylou sa našiel hrob. Knieža, mocnár, veľmož,  určite vysoko postavený muž, pochovaný v hrobe, ktorý bol vydlabaný z jedného kmeňa stromu. Archeológovia s napätím prezerali  nájdený tzv. zemplínsky meč zdobený zlatými fóliami. A tak k historickému viedenskému meču pribudol aj veľmi podobný záhadný zemplínsky.  Zbraň z Viedne bola považovaná za dedičný, mocenský symbol vznešeného arpádovského rodu. Maďarský archeológ Fettich bol presvedčený, že na Zemplíne sa podaril „senzačný objav európskeho významu, veľkolepý a historický dôkaz…“ Fettich spustil „európsku akceleráciu záujmu“ vyhlásením, podľa ktorého spomenutý hrob veľmoža je vzácnym pietnym miestom pre všetkých Maďarov.. Pretože veľmož nie je nikto iný ako praotec arpádovského rodu. Presnejšie, posledné miesto odpočinku Álmoša, otca Arpáda, ktorý stál na prvom stupni zakladateľa maďarského kráľovského rodu. Hypotéza však nebola prijatá u väčšiny maďarských odborníkov. A tak zostáva záhadou koho hrob sa na Zemplíne našiel.

Zdroje:

http://www.geoparkganovce.sk/neandertalec-archeologia_a_historia-nepisana_historia_ganoviec.aspx

http://www.archeologiask.sk/slovenska-archeologia/archeologicka-topografia-slovenska/g.html

http://www.dobrodruh.sk/historia/ganovsky-travertin—praveky-poklad

http://www.historika.sk/dobabronzova.htm

http://www.oskole.sk/?id_cat=8&clanok=16431

http://www.archeologiask.sk/slovenska-archeologia/archeologicka-topografia-slovenska/g.html

http://www.dobrodruh.sk/historia/hradisko-bazgovic-tajomstvo-meca-z-marianky

https://sk.wikipedia.org/wiki/Velatick%C3%A9_hradisko

http://hiking.sk/hk/fo/35425/velaticke_hradisko.html

http://korzar.sme.sk/c/4562582/zemny-hrad-