Na jar v roku 1973 začali v záhrade v Nitrianskych Sučanoch / okr. Prievidza / stavebné práce na garáži. Vo vybagrovanej zemine našli takmer kompaktnú zmes mincí. Mince boli pravdepodobne uložené v hlinenej nádobe, ktorá sa však nezachovala. Boli znečistené, skorodované a pozliepané. Preto nálezcov neoslovili a dali ich na hranie deťom. V máji v roku 1973 sa však nález dostal do múzea v Bojniciach, ktoré v tej dobe plnilo funkciu okresného múzea. Dnes sa mince nachádzajú v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi.
Nález tvorí 678 kusov medených mincí, pôvodne ich však bolo určite o niečo viac. Sú to núdzové banícke platidlá razené v dnešných mestách Banská Štiavnica, Smolník a Košice. Všetky pochádzajú z čias vlády habsburského panovníka Leopolda I. (1657-1705). Na minciach sa preto vyskytuje aj písmeno L ako monogram tohto panovníka, ďalej sa vyskytuje nápis M a C: Moneta Cassoviensis, teda košická minca, C a S: Civitas Schemnicium, teda mesto Banská Štiavnica. Mince, pôvodne slúžili baníkom na nákup potravín a iných potrebných vecí v baníckych skladoch. Neskôr, v čase hospodárskeho úpadku, sa stali riadnym platidlom. Najstaršia razba pochádza z r. 1686. Posledná razba pochádza z roku 1705, čo je obdobie protihabsburského stavovského povstania vedeného uhorským šľachticom Františkom II. Rákocim. Povstanie prebiehalo v rokoch 1701 – 1711 a väčšina bojov medzi cisárskymi (habsburskými) a povstaleckými vojskami bolo na území dnešného Slovenska. V júli 1704 obsadili povstalci neďaleký Bojnický zámok, keď že jeho majiteľ Mikuláš Pálfi bol na strane Habsburgovcov. Obyvatelia Sučian sa obávali o svoj majetok o čom svedčí aj fakt, že niekto neznámy sa rozhodol deponovať nemalý obnos mincí, ktorý sa objavil až po viac ako štvrť tisícročí.
Celá debata | RSS tejto debaty