Keď sa povie prvý slovenský panovník, mnohým z nás sa vybaví franský kupec Samo či niektoré z veľkomoravských kniežat. Titul prvého kráľa vládnuceho pravdepodobne aj nad časťou dnešného slovenského územia patrí kvádskemu náčelníkovi Vanniovi. Od roku 21 do roku 50 spravoval štátny útvar, ktorý rímski historici označovali „regnum Vannianum“ (Vanniovo kráľovstvo) a samotného Vannia titulovali „rex“ (kráľ).
Otázka polohy Vanniovho kráľovstva nie je dodnes definitívne vyriešená, je zatiaľ záhadou. Rímsky historik Tactius v diele Letopisy (Annales) uvádza, že Marobudove oddiely Rimania usadili za Dunajom medzi riekami Marus A Cusus. Ak rieku Marus historici prevažne stotožňujú s dnešnou Moravou, o identifikácií rieky Cusus existujú dve hlavné názorové prúdy. Jedna skupina historikov zastáva stanovisko, že ju treba hľadať na západ od Moravy (pričom sa najčastejšie stotožňuje s rakúskou riekou Gusen), druhá časť zasa tvrdí, že je to niektorá rieka na území Slovenska. Do úvahy by v tomto prípade prichádzala rieka Váh, Hron alebo Ipeľ. Archeologické výskumy, najmä v Kostolnej pri Dunaji, Abraháme a Sládkovičove potvrdzujú druhú verziu. Dokazujú to početné germánske osídlenia na našom území. K tomu sa pridružuje aj výbava a obsah niektorých hrobov s bohatými nálezmi výrobkov dovezených z rímskeho územia, čo poukazuje na časté obchodné styky s územiami na juh od Dunaja.
Vannius budoval svoje kráľovstvo systematicky a hlavne s rozvahou. Využíval predovšetkým blízkosť územia rímskej Panónie, odkiaľ prúdili na územie Slovenska vyspelé remeselné výrobky (keramika, bronzový riad, zbrane, náradie) i bohaté dary. Darmi si Rimania kupovali lojalitu svojich barbaských susedov. Okrem toho cez územie viedli z juhu – z Itálie a Balkánu – na severe obchodné cesty. Najvýznamnejšou bola prastará Jantárová cesta. Z tohto obchodu mal veľký úžitok sám Vannius. Nepochybne zaisťoval kupcom s tovarom bezpečný prechod cez územie kráľovstva, za čo vyberal i primerané poplatky. Jeho bohatstvo a prosperita však boli pravdepodobne aj príčinou jeho záhuby. Niektoré susedné kmene sa tiež chceli podieľať na tomto bohatstve. K vonkajšiemu ohrozeniu sa pridružili rozpory vnútri krajiny a kráľovskej rodiny. V roku 50 po Kr. povstali proti nemu jeho príbuzní, synovia jeho sestry, bratia Vangio a Sido a vyhnali ho. Aby si zachránil život, využiť prítomnosť rímskeho loďstva na Dunaji. Pritom bolo zaujímavé, že Rimania neposkytli svojmu chránencovi vojenskú pomoc, hoci ich o to prosil. Vyhovovali im vnútorné rozpory medzi Germánmi na základe dávnej taktiky „Rozdeľuj a panuj“
Vangia a Sida neskôr vystriedal Italicus. Tento Rímom podporovaný útvar existoval pravdepodobne do začiatku 70. rokov 1. storočia po Kr. Po zániku Vanniovho kráľovstva strácame informácie o území strednej Európy, aspoň tie historické. Ďalšie písomné správy sa objavujú až v neskorších obdobiach.
Zdroje:
https://historyweb.dennikn.sk/clanky/detail/zanik-keltskeho-panstva-na-strednom-dunaji
Celá debata | RSS tejto debaty