piero

V Trnave, v Dóme sv. Mikuláša, môžeme nájsť milostivý obraz Panny Márie Trnavskej. Bol namaľovaný podľa obrazu, ktorý sa nachádza v rímskej Bazilike sv. Alexeja a Bonifáca. Panna Mária je namaľovaná na dreve veľkosti 89,5 x 71 centimetrov. Kým rímska maľba má zreteľné črty východného umenia, trnavská je  kópiou.

V júli 1663, udiala sa v Trnave mimoriadna a nevysvetliteľná udalosť. Na obraze Panny Márie v Dóme sv. Mikuláša .sa objavili krvavé slzy. Matka Božia varovala, ale Matka Božia aj chránila mesto. Veď ako si vysvetliť, že v bezprostrednej blízkosti drancujúci Turci Trnavu nenapadli?

Trojnásobné slzenie obrazu Panny Márie spadá do čias tzv. kuruckej vojny (1703 -1711)

1.)  Dňa 5. júla 1708 pred šiestou hodinou ráno, keď prepošt Mártonfi s kanonikmi dokončieval žalmy, začal obraz slziť. Mnohí videli toto slzenie, čo neskôr pod prísahou potvrdili.

2.) O necelého pol druha mesiaca, 10. augusta 1708 popoludní po pätnástej hodine, zopakovalo sa slzenie Panny Márie v čase, keď prepošt Mártonfi končil popoludňajšie vešpery v prítomnosti mnohých veriacich. Prítomní so slzami v očiach pozorovali obraz Panny Márie a potom aj pod prísahou potvrdili to, čo videli. Na príkaz prepošta Mártonfiho prítomný chtelnický farár František Pamar zotrel purifikátorom predrahé slzy a starostlivo ich uchoval.

3.) Nasledujúceho dňa, 11. augusta 1708, bol kostol už od ranných hodín plný. V Kaplnke Svätého Kríža pred zázračným obrazom kľačal prepošt Mártonfi s kňazmi v modlitbách. Len čo zaznel organ, slzenie sa zopakovalo ako deň predtým.

Udalosti slzenia Panny Márie na obraze v Trnave v roku 1708 opísal prepošt Juraj Mártonfi a poslal ich ostrihomskému arcibiskupovi kardinálovi Kristiánovi Augustovi. Arcibiskup kardinál Kristián August ustanovil komisiu. Členovia komisie skúmali zázračné javy na obraze Panny Márie. Ustanovená komisia vyčerpávajúcim spôsobom vykonala vyšetrovanie a závery zhrnula v zázname z 27. novembra 1708 .Výsledky vyšetrovania boli predložené ostrihomskému arcibiskupovi a kardinálovi Kristiánovi Augustovi a on schválil verejnú úctu zázračného obrazu Panny Márie Trnavskej 19. decembra 1708.

Neprešli ani dva roky od posledného zázračného slzenia Panny Márie Trnavskej, keď mesto bolo zasiahnuté morovou epidémiou. Po mnohých nepokojných a vojenských ťaženiach 19. júla 1710 zomrela v Trnave prvá obeť moru.

Na sviatok Obetovania Panny Márie 21. novembra 1710, všetko zdravé obyvateľstvo mesta sa zhromaždilo vo farskom Dóme sv. Mikuláša i okolo neho. Po prosebnej svätej omši vyšla z chrámu procesia. Milostivý obraz zázračnej Panny Márie niesli na nosidlách kňazi a celé dúfajúce spoločenstvo modlilo sa litánie za neustáleho hlaholu všetkých zvonov mesta. A Panna Mária Trnavská pomohla – zázračne! Po návrate do chrámu ľud sa modlil, prosil, spieval. Mor prestal, keď z úst kňaza i veriacich zaznelo TE DEUM LAUDAMUS…

Zdroje:

http://www.trnava.fara.sk/panna-maria-trnavska-lady?start=10

https://christ-net.sk/node/250

https://sebak.blog.sme.sk/c/173271/Obraz-Panny-Marie-Trnavskej-a-hladanie-jeho-predlohy-v-Rime.html

http://trnava.fara.sk/panna-maria-trnavska-lady/174-panna-maria-trnavska-slziaci-obraz

Foto: autor