piero

                  Bohatú výbavu mohýl Poddunajskej nížiny, spred viac ako troch tisícročí, neraz dopĺňala výzbroj, aká evokuje bojovníkov vtedajšieho Grécka. Rozhodne nie pravek „barbarských“ končín Európy. Pancier obopínajúci trup, chrániče predkolenia, prilba, meč. To všetko z bronzu. V skutku, akoby nám tu pochovávali bojovníkov, ktorí sa do Podunajskej nížiny zatúlali spod hradieb Tróje. Čo boli zač títo záhadní ľudia, kvôli ktorým mohyly navŕšili? V  literatúre sa niekedy označujú ako bronzoví rytieri. Inokedy veľmoži či náčelníci. Či dokonca pravekí králi. Nachádzame sa zhruba v 13. storočí pred n. l. v mladšej dobe bronzovej. Na našom území to bol skutočne pravek – chýbajú písomné záznamy. Preto je snaha dešifrovať údaje v archeologickom zázname. Zväčša keramike, ale aj inej hmotnej kultúre – nástrojoch, sídliskách, spôsobe pochovávania mŕtvych. Naši „pravekí rytieri“ povstali z akejsi „doby temna“. Na prelome 14. a 13. storočia pred n. l. začal počet sídel na západnom Slovensku rýchlo narastať. A poniektoré náleziská mohli predstavovať akési kultové či „bojové stanice“. V tomto prostredí, predovšetkým na východ od rieky Váh, vyrástli obrovské západoslovenské mohyly.  A keďže podobné nálezy archeológovia opísali aj z východného Rakúska a severozápadného Maďarska, takže nositelia tejto kultúry boli rozšírení aj na území týchto krajín. Obdobie, keď sa stavali ohromné mohyly, trvalo pomerne krátko. Vyrástli v priebehu čosi viac ako jedného storočia. Preskúmať sa ich u nás podarilo približne tucet. Jedna obzvlášť impozantná stála v Čake. Počas výskumu mala priemer vyše 50 metrov a výšku 5 metrov. Podobne rozsiahlu mohylu sa podarilo objaviť v Kolte pri Nových Zámkoch. Podľa odhadov dosahovala pôvodne výšku až 14 metrov. Veľmožské mohyly sa budovali navršovaním viacerých „plášťov“, pričom pod povrchom plášťov boli pochované spálené telá niekoľkých ľudí – v každom plášti jeden Uvažuje sa o rituálnom obetovaní.  Silne ubitý, nepravidelný povrch a odlišne udupané priehlbiny povrchu týchto plášťov je pravdepodobne dôkaz rituálnych tancov. Mohyly nie sú na území, ktoré na Slovensku osídľovali nositelia tejto kultúry rozmiestnené rovnomerne. Najväčšie nachádzame v centre tejto oblasti.  Skupiny menších mohýl, takzvané mohylníky, na severe, hraničila s obyvateľmi hôr, nositeľmi lužickej kultúry. Je pozoruhodné, že rozšírenie oboch kultúr nehraničilo bezprostredne, ale delil ho 10 až 20 km široký neosídlený pás. Územie nikoho, o význame ktorého môžeme len špekulovať. Napriek honosnej výzbroji, ktorú nosili a ohromným mohylám, ktoré navršovali, nositelia tejto kultúry sa vytrácajú pomerne náhle. V archeologickom zázname to pozorujeme tak, že začiatkom 12. storočia zostáva rozsiahle územie Podunajskej nížiny výrazne vyľudnené. A v hmotnej kultúre viac nenachádzame podobné nálezy. Čo sa asi stalo?

Zdroje:

https://invivomagazin.sk/zahada-pravekych-%20bronzovych-bojovnikov-%20slovenska-a-%20mytus-dorskej-%20invazie_569.html