Upír alebo vampír je démonická bytosť, ktorá má pravdepodobne korene slovanskom prostredí.. Protivampiristické praktiky sa u Slovanov začali uplatňovať až od prechodu k pochovávaniu nespálených tiel.
Na slovansko – avarských pohrebiskách (7. – 8. stor.) v Holiaroch a Štúrove boli niektoré hroby porušené krátko po pohrebe. V Štúrove sa našli tri kostry bez lebky, ktoré boli z hrobov vyzdvihnuté v čase, keď telo bolo už rozložené. Podobné zásahy do hrobom boli zistené aj na pohrebisku v Žitavskej Tôni atď. Dokladom strachu pred návratom zomrelého je i pohreb v skrčenej polohe a zaťaženie zomrelého kameňmi (Chľaba). Z 9.-10. stor. poznáme doklady o druhotnom porušení tiel pochovaných asi z 270 hrobov. Najčastejšie bola porušená lebka (bola premiestnená alebo rozbitá) a horná polovica trupu. Na pohrebisku vo Veľkom Grobe bola lebka umiestnená na hrudi. Poškodenie končatín malo obmedziť pohybové aktivity. Jedinci so zámerne porušeným telom, premiestnenou alebo rozbitou lebkou sa našli napríklad na pohrebiskách v Čajakovciach, Bučanoch, Nitre, Trhovci nad Váhom atď. Z cintorína v Liptovskej Sietnici pochádza nález fragmentu lebky muža z 10 cm železným klincom vrazeným do čela
Z roku 1666 sa zachoval záznam, že v Liptovskom Trnovci vykopali telo ženy a odťali jej hlavu. V roku 1718 v Ľubovni vykopali telo z hrobu z dôvodu že sa neustále vracal. Odťali mu hlavu a celé telo spálili. Nález kostry dospelého jedinca pochovaného dolu tvárou, na ktorom bola položená drevená rakva pochádza zo začiatku 17. stor. zo Spišského hradu.
Najťažšou skúškou pre archeológa je často určiť rozdiel medzi „ zabitým upírom“ a „ veľmi krutou popravou.
Prežitky vampirizmu sa v niektorých oblastiach Slovenska zachovali až do začiatku 20. storočia. Najviac prípadov sa eviduje na Zemplíne, kde je upír bežnou súčasťou poverových predstáv. Prudké dažde, veľké suchá, alebo nízka dojivosť – za to všetko vraj môžu upíri.
V roku 1903 vo Fekišovciach na Zemplíne vykopali z hrobu ženu a vytrhli jej srdce. Tento príbeh zachytil etnograf Ján Mjartan vo svojich výskumoch. Respondenti mu porozprávali, ako v obci urobili protivampírske opatrenia na mŕtvej žene, ktorá im údajne kántrila hydinu.“ Väčšina obyvateľov si to už nepamätá alebo o tom nechce hovoriť.
Ľudia na upírov verili dokonca ešte nedávno Jedno z posledných známych protivampírskych opatrení je z osemdesiatych rokov dvadsiateho storočia na Zemplíne. Klasická viacgeneračná rodina bývala v jednom dome. Najstarší gazda, čiže hlava rodiny bol už staručký muž a mal neprajnú povahu. Ľudia ho ešte za života podozrievali, že je polodémon, čarodejník. Jeho smrť nebola pokojná. Dokonca on ešte vo svojej poslednej hodine preklínal všetkých naokolo. Keď zomrel, pochovali ho a začali sa diať nevysvetliteľné veci. Pár mesiacov po jeho smrti začal hynúť dobytok, ktorý tá rodina chovala. Keď všetok dobytok uhynul, začali chradnúť aj mladí muži z tejto rodiny. Nakoniec ľudia z dediny vzali spravodlivosť do vlastných rúk. Bez povolenia úradov exhumovali toho človeka, otvorili rakvu a oddelili hlavu od tela. Samozrejme tým naplnili skutkovú podstatu trestného činu zhanobenie mŕtveho tela. Nakoniec títo aktéri šli aj do väzenia. Ale potom vraj nastal pokoj a ľudí to utvrdilo v tom, že tento pán bol naozaj upírom. Ešte trištvrte roka po tejto kauze bol jeho hrob stále obsypaný makom a na železnej bráne cintorína bol veľký cesnakový veniec.
Základným ochranným prostriedkom je vraj cesnak, alebo napríklad mak, ktorý sa považuje za ochrannú magickú plodinu. Verilo sa, že upír musí každé jedno zrnko pozbierať a až potom sa môže vydať na svoju púť za brány cintorína, preto sa veľmi často hroby domnelých upírov posypávali makom.
Zdroje:
https://aktualne.atlas.sk/upiri-existuju/showbizz/svetove/
http://www.kpufo.eu/sk/index.php/zahady/88-22
http://vamp-lady.blog.cz/1002/vampirizmus-na-slovensku
http//krajinazahad.webnode.sk/products/upiry-na-zempline/
Celá debata | RSS tejto debaty