Založ si blog

Záhady na Slovensku – poklad

 

Poklad:

 

                   Záhada pokladu z obci Krakoviany-Stráže nie je dodnes vysvetlená. Odborníci poznajú len časť vzácností, ktoré obsahovali tri hroby z doby rímskej. Hroby objavili robotníci pri ťažbe hliny ešte v tridsiatych rokoch minulého storočia.  Množstvo nálezov nenávratne zmizlo.  

Hrob číslo I vydal odborníkom najviac archeologických pokladov.  Tehliarski robotníci v roku 1933 našli veľmožský hrob s kostrou ženy z doby rímskej, ozdobenej šperkmi.  Bola to mladá žena vo veku medzi dvadsiatkou a tridsiatkou. Hoci už vtedy platil zákon, že archeologické nálezy musia odovzdať, mnohí z robotníkov ho nerešpektovali. Možno ho ani nepoznali. Oni našli poklad, tak bol ich. Cennejšie predmety zo zlata a striebra si nechali a ďalším z ich hľadiska menej hodnotným zo skla, keramiky a bronzu, nevenovali pozornosť. Časť nálezov potom zachránili členovia Piešťanskej muzeálnej spoločnosti – Václav Vlk, Imrich Winter a pražský archeológ Jiří Neustupný. Zaradili ich do archeologickej zbierky piešťanského, dnešného Balneologického múzea. Boli indície, že v hrobe sa nachádzal aj zlatý kruh – ozdoba krku a zlatý prsteň.  .„Nákrčník“ ako takúto ozdobu volajú archeológovia, však zrejme nálezcovia rozlámali a zlato si rozdelili. Zlatý prsteň na celé desaťročia zmizol, až kým sa Balneologickému múzeu neprihlásili potomkovia jeho nálezcu. Po viacerých rokovaniach sa  piešťanskému múzeu podarilo prsteň začiatkom roka 2016 odkúpiť. Jedinečný, bohato zdobený zlatý prsteň odborníci datujú na koniec tretieho až začiatok štvrtého storočia nášho letopočtu. Prsteň je unikátny nielen svojím bohatým zdobením, ale aj tým, že z tejto doby pochádza len málo zlatých šperkov. Ani z rímskeho prostredia sa ich veľa nezachovalo.  Podľa odborníkov bol šperk vyrobený priamo pre mladú ženu v hrobe. Zlatý prsteň je odliaty z kvalitného z 23 karátového zlata. Je dozdobený dobovým rytím, s centrálnym masívnym granátom ktorý nepochádza zo strednej Európy, ale z oblasti blízkeho východu. Okolo hlavného kameňa sú sklíčka, ktoré boli vybrúsené do tvaru diamantov zvláštnou technikou, takzvaným odštepovaním. Výroba skla bola v tejto dobe veľmi náročná, tento materiál bol preto veľmi drahý.  Vek prsteňa sa datuje do roku 280 až 320 n.l. V tom období tu žilo germánske obyvateľstvo, osídlenie bolo kvádske. Rímska ríša bola prakticky ohraničená Dunajom, ale Rimania prenikali aj na sever, či už ako obchodníci alebo vojenskými výbojmi. Prsteň má nevyčísliteľnú predovšetkým historickú a umeleckú hodnotu.

Ďalšie nálezisko, hrob II, bol objavený 20 marca 1939. Ten sa nachádzal asi desať metrov od prvého hrobu. Vtedajšia politická  situácia, krátko po vzniku Slovenského štátu, nebola zvlášť naklonená  záchrane archeologických nálezov . Mnoho z predmetov, najmä z drahých kovov sa ocitlo v súkromných rukách. Ďalšie, napríklad keramické nádoby robotníci rozbili, alebo celkom zničili, Nie je isté, či nálezy objavené v tomto hrobe ešte existujú. Môžu ich vlastniť potomkovia majstrov a robotníkov, ktorí ich našli, ale mohli byť aj roztavené.

Medzi zaujímavé nálezy z hrobov patrí aj svetovo  unikátna strieborná misa. Bola vyrobená priamo v Ríme, zrejme v v prvom storočí. Do hrobu sa dostala však až neskôr. Nálezcovia jej odlomili uchá. Jedno z nich sa nachádza v súkromnej zbierke v USA, osud druhého je neznámy. Zloženie podnosu sa podľa odborníkov vymyká doterajším nálezom, pretože ide na 99% o čisté striebro. Ďalšou  zaujímavosťou sú strieborné šípky. Pravdepodobne išlo o predmety rituálneho charakteru, pretože ako lovná zbraň slúžiť nemohli. V hroboch našli aj zvláštnu hru s bielymi a čiernymi kameňmi. Hrala sa na drevenej podložke.

Ešte záhadnejší je hrob III, odhalený o rok neskôr nemeckým archeológom Lotharom Zotzom. Získal aj Moraviansku Venušu, nie však zo svojich výskumov.  Tento nález zatajil a odviezol z nášho územia.  Venuša sa mohla vrátiť na Slovensko až po jeho smrti  v roku 1967. Nie je vylúčené, či podobne nenaložil aj s ďalšími nálezmi.

Okolo pokladov  z Krakovian zostáva ešte veľa nevyriešených záhad a nejasností.

 

Zdroje:

https://www.zpiestan.sk/spravy/zahady-okolo-pokladu-z-krakovian-nie-su-dodnes-vysvetlene/

http://www.pnky.sk/aktuality/muzeum-ziskalo-unikatny-zlaty-prsten-z-krakovianskeho-hrobu-vystavi-ho-vo-februari/                                     http://www.piestanskydennik.sk/rubriky/historia/historia/zlaty-rimsky-prsten-sa-vratil-do-muzea-k-veciam-majitelky-25172/

http://www.pnky.sk/novinky/bohate-hroby-z-krakovian-strazi-vydali-dalsie-tajomstva/

http://www.balneomuzeum.sk/sk/expozicie/kupelna-dvorana/expozicia-archeologie                         https://nasatrnava.sme.sk/c/2629090/strazovsky-poklad.html

http://nasenovinky.sk/article/63479/vzacny-prsten-mladej-damy-sa-vrati-pred-zrak-verejnosti

Záhady na Slovensku –Kelt so zlatými očami.

08.02.2023

Nevšedný nalez sa uskutočnil archeologickým výskumom v obci Jánovce v polohe Pod hradiskom v roku 2020. Ide o lokalitu, ktorá je známa už od 19. storočia. Napriek tomu doteraz nebola systematicky archeologicky skúmaná. Výskum sa realizoval formou zberu nálezov z pooranej plochy. Z výskumu pochádza vyše 800 kusov predmetov z rozličných časových období od praveku až po [...]

Zázračné studničky – Banskobystrický kraj 11.

26.03.2022

Miesto: Uňatín Okres : Krupina GPS : 48.28805 ⁰N 19.07303⁰E Studničku neďaleko ….ľudia oddávna nazývajú Hostečná. Je opradená mnohými ľudovými povesťami. Povrávalo sa, že tu straší a stáva sa tu kadečo zvláštne. Obyvatelia okolitých obcí využívali vodu zo studničky na občerstvenie a vraj aj na liečenie svojich chorôb. [...]

Zázračná socha – Levoča

28.08.2021

Z vďaky za záchranu počas tatárskeho vpádu v rokoch 1241 – 1242 postavili na Marianskej hore malú kaplnku – kostolík. Bola to predchodkyňa dnešného kostola Navštívenia Panny Márie. Po niekoľkých desaťročiach sa na ňom objavili trhliny, takže v roku 1311 sa muselo pristúpiť k oprave. V tom čase sa v ňom už nachádza socha Panny Márie, ktorú okolité [...]

dve percentá dane, Pravda, 2%

Spoločnosť Bélu Kélera

08.02.2023 23:54

Naša spoločnosť sa venuje prezentácii hudobného odkazu skladateľa, huslistu a dirigenta Bélu Kélera (1820 - 1882), najslávnejšieho rodáka z Bardejova.

1. BASKET KLUB Michalovce

1.BASKET KLUB MICHALOVCE

08.02.2023 23:51

Sme mládežnícky basketbalový klub v Michalovciach.

dve percentá dane, Pravda, 2%

MAMILA, o. z.

08.02.2023 23:44

MAMILA poskytuje pomoc a podporu počas celej doby dojčenia. Vypĺňa priestor medzi túžbou žien dojčiť a zdrvujúcou realitou, s ktorou sa stretávajú.

QUASARS

QUASARS

08.02.2023 23:37

OZ QUASARS už 15 rokov úspešne zastrešuje koncertné a edukatívne projekty súboru Quasars Ensemble - držiteľa Krištáľového krídla za rok 2013 v kategórii Hudba.