piero

V roku 1703 vybral na pole s vozom, so záprahom volov, sedliacky mládenec Martin Liszkay .   Spadol a voz ho prešiel. Utrpel ťažké vnútorné zranenie. Keď videl, že lekári sú bezmocní, prosil o pomoc preblahoslavenú Pannu Máriu. Sľúbil jej, že keď sa uzdraví, dá jej namaľovať obraz. Jeho zdravotný stav sa zázračne zlepšil a čoskoro vyzdravel.

Martin Liszkay dodržal svoj sľub. U maliara v Bratislave dal namaľovať obraz preblahoslavenej Panny Márie. Obraz zavesili na stenu za hlavný oltár. Zjav Panny Márie bol taký príťažlivý, že si získal obľubu všetkých.

Páter Klement Jancsikovics 19. júna 1715 prišiel ráno o 5. hodine do kostola. Uvidel, že z očí Panny Márie najprv vytryskla voda, potom krv. Onedlho prišli aj ostatní pátri a bratia z kláštora na spoločnú modlitbu. Všetci s údivom pozerali na krvavé slzenie . Dali večer odniesť obraz do sakristie, aby bol na bezpečnom mieste chránený. Za ranného úsvitu obraz opätovne ronil krvavé slzy. V nedeľu 23. júna 1715 zrána začal obraz znovu slziť, ale nie tak hojne.

Ostrihomský arcibiskup vyslal komisiu, aby túto vec preskúmali. Komisia prišla 25.júna 1715. Večer zvesili obraz a odniesli na poschodie do izby, okná pozatvárali, dvere zamkli, zapečatili a kľúč odovzdali do ochrany okresnému dekanovi Michalovi Freiweiszovi. Nasledujúceho dňa niekoľkokrát otvorili izbu, obraz preskúmali, ale nezbadali na ňom nijakú zmenu. Predpoludním 27. júna 1715  viackrát pozreli do izby, ale na obraze nebolo ani stopy po slzení. Podvečer boli v kostole ženy a pýtali sa laického brata, ktorý išiel zamknúť kostol, či by si nemohli pozrieť obraz. Vysvetlil, že teraz je to nemožné, lebo ho zavreli do izby a zámok zapečatili. Povzdychol si: „Drahá Panna Mária, prečo sa skrývaš pred ľuďmi. Toľko zbožných duší ťa chce vidieť a vrúcne uctievať! Prosím ťa, zmiluj sa nad nami!“ Sotva však vyslovil tieto slová,  pozrel sa nad hlavný oltár a uvidel tam obraz Panny Márie  Spolu s provinciálom, dekanom a troma pánmi sa poponáhľali k dverám kde mal byť zamknutý obraz.  S údivom zistili, že obraz v izbe nebol, hoci boli okná zavreté a pečate nedotknuté. Keď uvideli túto novú zázračnú vec, komisia rozhodla, že obraz predbežne nechajú na hlavnom oltári a pošlú o tom hlásenie ostrihomskému arcibiskupovi. K tomuto hláseniu pripojili aj výsledok vyšetrovania krvavých kvapiek na obraze. Maliar z Viedne v prítomnosti komisie dôkladne prezrel obraz a vyhlásil, že sú na ňom stopy  väčších krvavých kvapiek. Maliar zistil aj to, že kvapky nepochádzajú ani zo suchej farby, ani z látky obrazu. Ostrihomský arcibiskup vyslal komisiu v osobe biskupa Františka Mednyánszkeho a ostrihomského kanonika Jakuba Rauschera. Títo začali vypočúvaním svedkov, ktorí videli slziť obraz – z rehoľníkov desiati, z farníkov tridsiati pod prísahou potvrdili, že videli krvavé slzy padať z oboch očí Preblahoslavenej Panny.

Zdroje:

http://www.obecbac.sk/svaty-anton/dejiny-milostiveho-obrazu/

http://letitia-tiba.blogspot.sk/2016/05/putnicke-miesto-bac.html

http://www.kukkonia.sk/sk/pozoruhodnost/16/bac-%E2%80%93-svaety-anton

http://ukrizovananekonecnalaskamilujemta.sk/wordpress/?cat=62

Foto: autor