piero

Ľudovít Kukorelli bol významný slovenský bojovník proti fašizmu a partizánsky veliteľ, ktorý zahynul za záhadných okolností. Za slovenského štátu bol poručíkom v leteckom pluku v Piešťanoch. Od roku 1939 sa začal zapájať do protifašistického odboja. Ústredie štátnej bezpečnosti (ÚŠB) odhalilo prípravu ilegálneho odletu niekoľkých piešťanských letcov do vtedajšej Juhoslávie. Kukorelliho vojenský súd v Bratislave zbavil hodnosti, vylúčil z armády a odsúdil na deväť mesiacov väzenia. Po prepustení z väzby na základe amnestie v marci 1942 začal Kukorelli znovu pracovať v odboji. Pod menom Martin Minarovič pomáhal naďalej antifašistom pri útekoch do Juhoslávie. Pred prenasledovaním ÚŠB ušiel do Brna, kde ho však zatklo gestapo a poslalo späť na Slovensko. Z väzby v Piešťanoch utiekol cez okno WC. V novembri 1943 ho opäť zatkli v Hlohovci. V žandárskej eskorte v Bratislave  sa mu opäť podarilo utiecť. Cez Oravu sa dostal na východné Slovensko. Cestou sa stretol so sovietskym utečencom z koncentračného tábora v Dachau Ivanom Baľutom – Jagupovom, budúcim veliteľom partizánskeho oddielu Čapajev.  Kukorelli sa stal náčelníkom jeho štábu. V septembri 1944 už mal partizánsky oddiel Čapajev (neskôr partizánska brigáda a zväzok) okolo 500 príslušníkov a vyvíjal diverznú činnosť proti nemeckej armáde. V období Slovenského národného povstania  brigáda Čapajev viedla ťažké boje s jednotkami Wehrmachtu. V druhej polovici novembra 1944 sa zväzok pod veľkým tlakom nemeckých jednotiek rozhodol prebiť k 4. ukrajinskému frontu. Oddiel v počte asi 1500 mužov sa vydal pod Kukorelliho velením cez hory k sovietskym vojskám. Nadránom 24. novembra 1944 jednotka prekvapivo zaútočila na nemecké postavenia medzi obcou Habura a Medzilaborcami. V tomto boji za záhadných okolností padol v boji  Ľudovít Kukorelli. Po pol roku jeho telo v Košiciach exhumovali a našli v ňom projektil kalibru 6,35 mm, ktorý nebol v bežnej výzbroji ani jednej z bojujúcich strán.

O smrti Ľudovíta Kukorelliho existujú rôzne teórie. Niekto z blízkeho okolia sa Kukorellimu chcel pomstiť, Podľa jednej verzie treba za Kukorelliho smrťou hľadať ženu. Tri týždne pred prechodom frontu sa oženil s ošetrovateľkou oddielu, čo mu údajne nevedel odpustiť sok v láske. Najdôveryhodnejšia je však verzia, že bol zabitý majorom Viktorom Nikolajevičom Kokinom, ktorý pôsobil pri partizánskom zväzku Čapajev. Ten zohral smutnú úlohu likvidátora štábu zväzku Čapajev na základe nepodložených udaní zo strany niektorých príslušníkov zväzku v záujme ich vlastnej kariéry. Major Kokin obvinil veliteľa partizánskeho zväzku Čapajev Ivana Baľutu – Jagupova a piatich jeho spolubojovníkov zo zrady a spolupráce s gestapom. Na základe toho ich po neľudskom výsluchu všetkých okrem Baľutu – Jagupova fyzicky zlikvidoval. K tejto udalosti sa môže viazať aj Kukorelliho smrť. Kokin sa mohol oprávnene báť, že po vojne bude Kukorelli o týchto udalostiach vypovedať ako o surovom vyvraždení štábu partizánskeho zväzku. Po prechode partizánov cez frontovú líniu mal totiž Kukoreli odletieť do Sovietskeho zväzu. Kokin by tým riskoval, že sa prezradí kompletné pozadie jeho činov na našom území.                                                                                Vyšetrovanie prípadu v 60. rokoch minulého storočia prinieslo rehabilitáciu všetkých obvinených a popravených za údajnú špionáž. Spravodlivosti sa v roku 1964 dočkal aj Baľuta, ešte vtedy žil.  Kokinovi vyčítali popravu – mohol predsa počkať na prechod frontu. On sa však bránil tým, že mal obavy z úteku odsúdených. Vylúčili ho z komunistickej strany, ale trestné stíhanie sa proti nemu nikdy ani nezačalo. Takže smrť partizána Kukoreliho zostáva naďalej záhadou. K zaujímavostiam tiež patrí, že Kukorelliho pozostatky po exhumácii uložili v košickom Dóme sv. Alžbety. Je tam pochovaný ako jediný účastník SNP.

Zdroje:

https://zurnal.pravda.sk/neznama-historia/clanok/337325-preco-musel-zomriet-ludovit-kukorelli/

http://www.teraz.sk/magazin/ludovit-kukorelli-vyrocie/100709-clanok.html

http://www.teraz.sk/slovensko/snp-velitel-kukorelli/56568-clanok.html

https://jaroslavliptak.blog.sme.sk/c/369990/spomienka-na-ludovita-kukorelliho-1914-2014.html