piero

Kde sa nachádza hrob svätého Metoda? Nevyriešená otázka, ktorá kradne spánok už mnohým generáciám vedcov či archeológov. Metodov hrob sa hľadá už mnoho rokov a patrí k akýmsi svätým grálom archeológie. Na rozdiel od brata Cyrila, ktorý zomrel v Ríme, totiž poznáme len dátum Metodovej smrti – 6. apríla 885. Akousi indíciou je dobový zápis, podľa ktorého mal byť Metodov hrob uložený v stene veľkého moravského chrámu za oltárom svätej Bohorodičky. Metodov hrob hľadali na množstve lokalít na Morave, v Maďarsku , Srbsku ale i na Slovensku – v Nitre,  Trenčíne, Devíne a Zlatých Moravciach. V povestiach sa rozpráva, že sa nachádza pri Púchove, v Porube okr. Prievidza a na mnohých iných miestach

Nitra

V časoch Veľkej Moravy bola Nitra minimálne stredoeurópskou metropolou. Ján Chryzostom kardinál Korec vyhlásil, že Nitra bola vôbec prvé biskupstvo v tejto časti strednej Európy.

Pátraním po odpovedi sa zaoberal aj Martin Pukanec z Katedry slovenského jazyka Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína filozofa, ktorý uverejnil svoje poznatky v časopise Slovenská reč. V článku autor hypoteticky uvažuje nad možnosťou, že Metod mohol byť pochovaný na území, ktorým preteká rieka Kadaň ( ľavostranný prítok Nitry, pozn.). Čo predstavuje obce Štitáre, Pohranice, Lapáš a Golianovo.

„Hľadanie hrobu sv. Metoda sa opiera o viacero starých textov. V Živote Metoda XVII sa píše, že Metoda uložili v „съборьнѣи цр(ь)къви“ Otázkou je, čo táto sъborьnaja cirkev, teda kostol, je.  Prekladá sa to ako „kapitulný chrám“, resp. stoličný, synodálny, hlavný chrám. Vieme, že jediné známe moravské biskupstvo bolo v Nitre. Pri Nitre sa nachádza vrch Zobor, ktorého názov sa etymologizuje aj od slova sъborъ vo význame „kláštor, čo by vari mohlo byť rovnako riešenie hádanky,“ konštatuje Martin Pukanec.

Na základe rozboru viacerých textov poukazuje Ján Stanislav, že pohreb sa konal v Nitre a že umrel v prostredí, kde bol aj panovník. . „V Živote Metoda je totiž zmienka, že Metod požehnal pred smrťou knieža, a v Bulharskej legende sa hovorí, že Metod kniežaťu predpovedal, že o tri dni umrie,“  Z tohto by mohlo vyplývať, že Svätopluk bol vtedy osobne prítomný a rozlúčil sa s Metodom.

Na rovine pod starým nitrianskym hradom je aj kostol Panny Márie, ktorý sa spomína v roku 1248 ale mohol by vzniknúť aj oveľa skôr.

DEVÍN

Predseda Matice slovenskej Marián Tkáč pred časom vyhlásil, že disponuje tajomným svedectvom akéhosi objaviteľa, podľa ktorého Metodove pozostatky ležia pod dlažbou devínskeho Kostola svätého Kríža.  Vladimír Dobrovič uverejnil článok predsedu Matice slovenskej Mariána Tkáča. Ten cituje svedectvo dnes už mŕtveho Pavla Lörinca, ktorý pomáhal devínskemu farárovi v 80. rokoch minulého storočia.

Lörinc tvrdí, že s profesorom Vincentom Belanom, vtedajším správcom farnosti, našli pod sanktuáriom devínskeho kostola ostatky siedmich mŕtvych, pričom dve mŕtvoly mali ženské odevy na spôsob cárovien a jeden muž mal odev cirkevného hodnostára. „Keď sme dolu v sedemmetrovej hĺbke našli v krypte bohato oblečené mŕtvoly, vyslovil som, že je to svätý Metod. A musel som na pokyn profesora Belana kryptu urýchlene opustiť,“ mal povedať Lörinc. Nasleduje detailný opis toho, čo v tme videl. „Kríž na hrudi hodnostára bol na retiazke žltej farby. Na kríži boli kamene pieskovej farby, na nich modrý kríž. Tretí kríž bol o niečo menší, čisto čierny. Také reťaze som videl len u gréckokatolíkov. Šesťdesiat centimetrov vedľa ostatkov svätého Metoda ležala členka kráľovskej rodiny. Tá dievčina nemala viac ako osemnásť rokov, bola v svetlomodrých šatách, bohato zdobených zlatom. Textil bol úplne zachovaný. Vedľa nej bola staršia pani v drahých šatách, z ktorých presvitali zlaté nite. Látka bola zelenej, žltej, hnedej a červenej farby, v strede diamant.“                     Toto všetko mali vidieť len oni dvaja s Vincentom Belanom, ktorý to následne mal nechať zatvoriť, dobudovať slepý strop, zasypať dvadsiatimi tonami piesku. Po smrti Belana  Lörinc stratil prístup do krypty.

Katarína Harmadyová, ktorá je vedúcou oddelenia Mestského múzea v Bratislave na hrade Devín a zažila ešte očitého svedka pána Lörinca, považuje jeho svedectvo vraj za absolútny výmysel.

Dôvodom na hľadanie Metodovho hrobu na tomto mieste by mal byť vraj aj netypický náhrobný kameň s gréckym či s byzantským krížom a dvoma kalichmi podobný krížom na obraze svätých Cyrila a Metoda v bazilike sv. Klementa v Ríme. Tento fragment náhrobného kameňa sa našiel približne v strede kostola v hlavnej lodi, pohodený v sonde, nie v krypte ako uvádzajú niektorí historici. V súčasnosti sa nachádza v kaplnke Kostola sv. Kríža, jeho kópia je dnes súčasťou oltáru devínskeho kostola.

Časopis Kultúra uverejnil  článok nadšenca Františka Sedláka, podľa ktorého by nové preskúmanie kostola mohlo zaradiť stánok medzi najcennejšie pamiatky na Slovensku. Stále podľa neho existuje šanca, že by sa mohol hrob nájsť, hoci sám pripúšťa, že už len náhodou.

TRENČÍN

Karol Androvič, architekt zaoberajúci sa historickou architektúrou a urbanizmom tvrdí, že je to možné, že hrob Metoda je v Trenčíne. Lokalizuje aj miesto hrobu. Podľa jeho hypotézy je sv. Metod pochovaný niekde hlboko pod podlahou, v blízkosti oltára v rímsko- katolíckom kostole Narodenia Panny Márie v Trenčíne. K tomuto presvedčeniu ho vedie nález ojedinelej cirkevnej pamiatky byzantského baptistéria, ktorého stopy sa našli pri objave rotundy z 9. storočia na hrade. Baptistériá boli miestom najdôležitejšieho obradu šíriaceho sa kresťanstva – vysluhovania sviatosti svätého krstu. Vodná nádrž bola miestom krstu a nachádzala sa v strede kruhového alebo štvorcového baptistéria. Bývali zvyčajne umiestnené pred vchodom do významnej baziliky.                                                                                                         Rotundu objavili počas výskumu v rokoch 1972 – 1975. Dlhé roky bola zakrytá drevenou podlahou. Až od roku 1997 sa začali robiť konzervačné práce. Androvič upozorňuje na ojedinelý štvorlístkový pôdorys, čím sa rotunda odlišuje od doteraz známych stavieb na Slovensku. Reštaurátor Albín Okša pri sprístupnení rotundy pred rokom konštatoval, že na presné datovanie objektu je potrebný architektonický výskum. „Je opodstatnené datovať rotundu do 9. storočia, pretože sa v okolí hradu i v meste z tohto obdobia našli sídliská a kostrové hroby. Trenčín bol už v období Veľkej Moravy dôležitým strediskom na Považí a priamo na území hradu sú archeologické nálezy z tohto obdobia,“ uvádza Androvič. Teóriu datovania vzniku rotundy do 9. storočia podporuje aj podobný pôdorys ranokresťanského baptistéria v moravských Mikulčiciach.
ZLATE MORAVCE

Dôležitosť zlatomoraveckej oblasti potvrdzuje nesmierne vzácny nález z veľkomoravského obdobia. Je to zlatý pektorálny (zdobený hrudný) kríž nájdený v Zlatých Moravciach v 40-tych rokoch 20.storočia. Reliéf na kríži znázorňuje postavu s rukami zdvihnutými k modlitbe. Bližšie nálezové okolnosti sa bohužiaľ nepodarilo zistiť a čo je horšie, tento jedinečný nález sa v 60-tych rokoch stratil. Zachovala sa z neho iba fotografia. Časť historikov tvrdí, že nájdenie takého vzácneho predmetu nie je vecou náhody a prikláňajú sa k hypotéze P. Beneša. Lingvistickými argumentmi zdôvodňuje, že Morava v bulharskej Klimentovej legende ( 916) nie je ako sa vo všeobecnosti usudzovalo meno krajiny, ale len užším miestnym názvom. Domnieva sa, že Marahava vo Fuldských letopisoch a Morowa v Zoborskej listine (r. 1113) sú totožné, a že ide o Zlaté Moravce.

Zdroje:

http://www.zitava.sk/udalosti-a-reportaze/pamiatky-z-cyrilo-metodskeho-obdobia-na-hornom-pozitavi

http://nitra.dnes24.sk/zahada-hrobu- svateho-metoda- hladali-ho- aj-pod- zoborom-263530

https://mytrencin.sme.sk/c/4778206/je-v-trencine-pochovany-svaty-metod.html

http://domov.sme.sk/c/6439409/tajomstvo-metodovho-hrobu.html

http://www.pluska.sk/plus-7-dni/domov/metodov-hrob-nikdy-nenasiel-koluje-nom-mnozstvo-povier.html

http://aktualne.atlas.sk/kde-lezi-metodov-hrob/dnes/zaujimavosti/