piero

Poklad:

                   Záhada pokladu z obci Krakoviany-Stráže nie je dodnes vysvetlená. Odborníci poznajú len časť vzácností, ktoré obsahovali tri hroby z doby rímskej. Hroby objavili robotníci pri ťažbe hliny ešte v tridsiatych rokoch minulého storočia.  Množstvo nálezov nenávratne zmizlo.  

Hrob číslo I vydal odborníkom najviac archeologických pokladov.  Tehliarski robotníci v roku 1933 našli veľmožský hrob s kostrou ženy z doby rímskej, ozdobenej šperkmi.  Bola to mladá žena vo veku medzi dvadsiatkou a tridsiatkou. Hoci už vtedy platil zákon, že archeologické nálezy musia odovzdať, mnohí z robotníkov ho nerešpektovali. Možno ho ani nepoznali. Oni našli poklad, tak bol ich. Cennejšie predmety zo zlata a striebra si nechali a ďalším z ich hľadiska menej hodnotným zo skla, keramiky a bronzu, nevenovali pozornosť. Časť nálezov potom zachránili členovia Piešťanskej muzeálnej spoločnosti – Václav Vlk, Imrich Winter a pražský archeológ Jiří Neustupný. Zaradili ich do archeologickej zbierky piešťanského, dnešného Balneologického múzea. Boli indície, že v hrobe sa nachádzal aj zlatý kruh – ozdoba krku a zlatý prsteň.  .„Nákrčník“ ako takúto ozdobu volajú archeológovia, však zrejme nálezcovia rozlámali a zlato si rozdelili. Zlatý prsteň na celé desaťročia zmizol, až kým sa Balneologickému múzeu neprihlásili potomkovia jeho nálezcu. Po viacerých rokovaniach sa  piešťanskému múzeu podarilo prsteň začiatkom roka 2016 odkúpiť. Jedinečný, bohato zdobený zlatý prsteň odborníci datujú na koniec tretieho až začiatok štvrtého storočia nášho letopočtu. Prsteň je unikátny nielen svojím bohatým zdobením, ale aj tým, že z tejto doby pochádza len málo zlatých šperkov. Ani z rímskeho prostredia sa ich veľa nezachovalo.  Podľa odborníkov bol šperk vyrobený priamo pre mladú ženu v hrobe. Zlatý prsteň je odliaty z kvalitného z 23 karátového zlata. Je dozdobený dobovým rytím, s centrálnym masívnym granátom ktorý nepochádza zo strednej Európy, ale z oblasti blízkeho východu. Okolo hlavného kameňa sú sklíčka, ktoré boli vybrúsené do tvaru diamantov zvláštnou technikou, takzvaným odštepovaním. Výroba skla bola v tejto dobe veľmi náročná, tento materiál bol preto veľmi drahý.  Vek prsteňa sa datuje do roku 280 až 320 n.l. V tom období tu žilo germánske obyvateľstvo, osídlenie bolo kvádske. Rímska ríša bola prakticky ohraničená Dunajom, ale Rimania prenikali aj na sever, či už ako obchodníci alebo vojenskými výbojmi. Prsteň má nevyčísliteľnú predovšetkým historickú a umeleckú hodnotu.

Ďalšie nálezisko, hrob II, bol objavený 20 marca 1939. Ten sa nachádzal asi desať metrov od prvého hrobu. Vtedajšia politická  situácia, krátko po vzniku Slovenského štátu, nebola zvlášť naklonená  záchrane archeologických nálezov . Mnoho z predmetov, najmä z drahých kovov sa ocitlo v súkromných rukách. Ďalšie, napríklad keramické nádoby robotníci rozbili, alebo celkom zničili, Nie je isté, či nálezy objavené v tomto hrobe ešte existujú. Môžu ich vlastniť potomkovia majstrov a robotníkov, ktorí ich našli, ale mohli byť aj roztavené.

Medzi zaujímavé nálezy z hrobov patrí aj svetovo  unikátna strieborná misa. Bola vyrobená priamo v Ríme, zrejme v v prvom storočí. Do hrobu sa dostala však až neskôr. Nálezcovia jej odlomili uchá. Jedno z nich sa nachádza v súkromnej zbierke v USA, osud druhého je neznámy. Zloženie podnosu sa podľa odborníkov vymyká doterajším nálezom, pretože ide na 99% o čisté striebro. Ďalšou  zaujímavosťou sú strieborné šípky. Pravdepodobne išlo o predmety rituálneho charakteru, pretože ako lovná zbraň slúžiť nemohli. V hroboch našli aj zvláštnu hru s bielymi a čiernymi kameňmi. Hrala sa na drevenej podložke.

Ešte záhadnejší je hrob III, odhalený o rok neskôr nemeckým archeológom Lotharom Zotzom. Získal aj Moraviansku Venušu, nie však zo svojich výskumov.  Tento nález zatajil a odviezol z nášho územia.  Venuša sa mohla vrátiť na Slovensko až po jeho smrti  v roku 1967. Nie je vylúčené, či podobne nenaložil aj s ďalšími nálezmi.

Okolo pokladov  z Krakovian zostáva ešte veľa nevyriešených záhad a nejasností.

Zdroje:

https://www.zpiestan.sk/spravy/zahady-okolo-pokladu-z-krakovian-nie-su-dodnes-vysvetlene/

http://www.pnky.sk/aktuality/muzeum-ziskalo-unikatny-zlaty-prsten-z-krakovianskeho-hrobu-vystavi-ho-vo-februari/                                     http://www.piestanskydennik.sk/rubriky/historia/historia/zlaty-rimsky-prsten-sa-vratil-do-muzea-k-veciam-majitelky-25172/

http://www.pnky.sk/novinky/bohate-hroby-z-krakovian-strazi-vydali-dalsie-tajomstva/

http://www.balneomuzeum.sk/sk/expozicie/kupelna-dvorana/expozicia-archeologie                         https://nasatrnava.sme.sk/c/2629090/strazovsky-poklad.html

http://nasenovinky.sk/article/63479/vzacny-prsten-mladej-damy-sa-vrati-pred-zrak-verejnosti