Šintavská bosorka:
Anna Rosinu Listhiusovú prirovnávajú k Alžbete Báthoryovej. V starých materiáloch sa píše, že mučenie iných ľudí jej spôsobovalo nesmierne potešenie. Vraj sa pritom dostávala do tranzu a zbožňovala krv. Povrávalo sa, že paktuje s démonmi.
Anna Rosina Listhiusová sa narodila v roku 1583. Otec bol barón Jánovi Listhius zo Sedmohradska a matka Anna Nauhausová pochádzala z Kopčian na Záhorí. Bola neterou ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Oláha, vplyvnej a významnej osobnosti v uhorskom kráľovstve. Za manžela mala grófa Stanislava Thurzu. Hlavným sídlom manželov sa stal Šintavský hrad a tu sa im postupne narodili synovia Stanislav, Adam, Michal a dcéra Eva. Pre jej záľuby v mučení a krutosť ju jej manžel Stanislav Thurzo niekoľko rokov internoval. Väznili ju aj spolu s Alžbetou Bátoriovou v Čachticiach, ktorá ju v časoch svojho pokánia varovala pred možnými tragickými dôsledkami jej konania. Bola väznená i na hrade Tematín a Prešporskej väznici. Neskôr jej manžel všetko odpustil a znova bola na čas slobodná.
Stanislav Thurzo zomrel v máji 1625 ako 47- ročný záhadnou smrťou, o ktorú sa mala vraj postarať jeho manželka. No inde sa uvádza, že zomrel počas liečenia v piešťanských kúpeľoch. Ešte v tom istom roku sa grófka Thurzová vydala za Juraja Pogrányiho, ktorý zomrel v roku 1629. Nedokázala udržať na uzde svoje zvrátené vášne a zase sa prebudili sadistické sklony v plnej sile. Nasledujúcich 12 rokov žila na Śintavskom hrade podivným spôsobom, ktorý vzbudzoval v celom okolí hrôzu a zdesenie. Vyznačovala sa krutosťou a v záchvatoch sadistickej vášne sa dopúšťala zločinov na svojom služobníctve a poddaných. Na dvore Šintavského hradu zhromaždila podivných ľudí, ktorých okolie nazývalo čarodejníkmi a ju „kráľovnou čarodejníc“, alebo „šintavskou bosorkou“. Podobne ako Alžbeta Báthoryová zanechala po sebe mnoho obetí. Na rozdiel od Alžbety Báthoryovej si nevyberala obete podľa pohlavia. Zabíjala nielen mladé ženy, ale i deti, mužov a staré ženy. Svoje obete vlastnoručne týrala v pivnici hradu, kde mala mučiareň. Kým jej obete, ktoré zomreli boli obyčajní poddaní nemalo to nijaké následky. No jej posledná obeť, zemianka Magdaléna Szolosiová – jej slúžka, mala šľachtickú krv. Palatín Mikuláš Esterházy 29. júna 1637 nariadil vyšetrovanie. Pri výpovedi približne 80 svedkov jej boli dokázané vraždy 12 ľudí, dvoch mužov, desiatych žien – dievčat a detí zo Šintavy, Serede a širokého okolia. Zatiaľ čo príbeh Bátoričky je svetovo známy a vedú sa siahodlhé špekulácie, či nebola len ukrivdená nevinná bylinkárka, skutky Anny Rosiny boli vraj dokázané. Svedectvom to potvrdili obete, ktorým sa podarilo utiecť. Vyšetrovací proces okolo krvavých praktík Anny Rosiny trval niekoľko mesiacov. Najvyšší dvorský súd ju odsúdil na stratu cti, hlavy a majetkov. Poprava sa však neuskutočnila. Pochádzala z významnej dolnorakúskej rodiny napojenej na samotného panovníka Ferdinanda III., ktorý ju omilostil a 27.03.1638 trest zmenil na doživotné väzenie.
Anna Rosina Listhiusová, grófka Thurzová, opovrhovaná širokým okolím dožila svoj život v izolácii na Śintavskom hrade pod kuratelou Mikuláša Esterházyho. Zomrela v zabudnutí v roku 1643. Čo skutočne viedlo Annu Rosinu k páchaniu ohavných skutkov, sa objasniť nikdy nepodarilo. Či to naozaj bolo tak ako je uvedené v historických záznamoch zostáva záhadou.
Zdroje:
Celá debata | RSS tejto debaty