Uhorský šľachtický rod Čákovcov (Chak, Csák, Chaak) pochádzal z oblasti Ostrihomu, osídlenej tiež slovanským obyvateľstvom. Údaje o jeho narodení sa rôznia. Dočítame sa o dátume počínajúc rokom 1252 a rokom 1265 končiac. Podľa záznamov kroník však všetko ukazuje práve na rok 1265. Jediný syn Matúš mu zomrel v roku 1318. Na vrchole svojej moci bol v rokoch 1311 až 1312. Ovládal alebo kontroloval 14 žúp a vlastnil vyše 50 hradných panstiev. Matúš Čák si na Trenčianskom hrade zriadil vlastný dvor na spôsob kráľovského, pričom si počínal ako samostatný panovník. Obsadzoval cudzie územia vrátane cirkevných, za čo na neho uvalili cirkevnú kliadbu. Uhorský kráľ vypravil vojsko, ktoré postupne obsadzovalo územie Matúša Čáka. Trenčín odolával do leta 1321. Matúš Čák zomrel 18.marca 1321 prirodzenou smrťou na svojom hrade v Trenčíne. Dedičom sa stal jeho synovec, Štefan Čech z rodu Šternberkovcov.
Smrťou Matúša Čáka sa jeho príbeh neskončil, keďže miesto jeho posledného odpočinku sa nikdy nenašlo. Azda iba pátranie po hrobe slávneho vodcu Hunov Attilovi prevyšuje legendárne hľadanie hrobu a pokladov Matúša Čáka Trenčianskeho. Vznikli mnohé úvahy, mýty a povesti späté s miestom, kde mal byť pochovaný. Najmä v romantickom 18. a 19. storočí sa mnohí hľadači pokladov pokúšali nájsť Matúšov hrob. Hľadali ho raz v podzemí Matúšovej veže, inokedy pod slivkou na dolnom nádvorí, či v tajnej šachte pri Jeremiášovej bašte. Keďže sa v areáli hradu celé dlhé roky nedarilo nájsť ani len náznak Matúšovho hrobu , pozornosť sa sústredila i na vzdialenejšie lokality. Tak ako o iných hradoch, aj o trenčianskom legendy vravia, že v minulosti bol tajnými podzemnými chodbami pospájaný s rôznymi objektmi v samotnom meste. Dodnes z mesta prichádzajú správy o občasných náhlych prepadoch zeme do neznámych priestorov a tajomných hlbín. Sem sa nedočkavo vrhajú skúmatelia i amatérski hľadači, ale zatial vždy vyšli naprázdno. Iní veria, že je pochovaný pod korytom Váhu, alebo niekde v Čerešňovom sade na Brezine. Podľa inej povesti unikol pred kráľovským vojskom z hradu tajnou chodbou a dožil v kláštore na veľkej Skalke, kde je aj pochovaný
Skutočnosť bude asi triezvejšia. Matúš zrejme naozaj zomrel na Trenčianskom hrade v období, keď ho obliehalo kráľovo vojsko, alebo keď sa ešte len k hradu blížilo. Vzhľadom k množstvu svojich nepriateľov, nenávisti cirkvi a pochybnej vernosti niektorých svojich druhov (viacerí ho už zradili) tušil, že ani po smrti nemôže dúfať v zhovievavosť. Zrejme neveril ani v schopnostisvojho designovaného nástupcu Štefana Čecha.. A nemýlil sa Štefan, hrad neudržal. Posádka hradu pre nedostatok potravín kapitulovala výmenou za prísľub, že budú môcť z hradu slobodne odísť. Matúš Čák sa asi nechal niekoľkými svojimi vernými pochovať v tajnosti a miesto svojho posledného odpočinku prikázal utajiť. Nakoľko bol exkomukovaný, nepredpokladá sa, že by bol pochovaný pri kostole na svätej pôde. Ale keďže mal svojich verných prívržencov aj medzi duchovenstvom, nie je vylúčené, že nakoniec spočinul aj pri kostole v Trenčíne, prípade v blízkom okolí.
Ani s tými pokladmi to asi nebude celkom isté. Matúš sa napriek cirkevným kliatbam (v tom čase nič neobvyklé) pokladal za dobrého kresťana. Svedčí o tom i to, že podľa niektorých údajov mu napriek interdiktu chodil tajne na Trenčiansky hrad skalský opát Ján slúžiť omše. Kresťanom, ako je známe, žiadne poklady do hrobu nevkladajú. A tak jeho cennosti zrejme rozkradli tí, čo k nim mali po Matúšovej smrti prístup a čo zostalo, toho sa zmocnilo kráľovské vojsko. Ako to naozaj bolo sa už nedozvieme. Zostala iba legenda.
Zdroje:
https://trencin.sk/pre-obcanov/o-meste/povesti-a-legendy/
https://visit.trencin.sk/hrob-matusa-caka-trencianskeho/
https://korzar.sme.sk/c/5624169/hlada-sa-hrob-legendarneho-matusa-caka-trencianskeho.html
https://www.muzeumtn.sk/hlavna-stranka/aktuality/matus-cak-trenciansky-1321-2021.html?page_id=7021
http://www.trencan.6f.sk/0054-HrobMatusaCaka.html
Celá debata | RSS tejto debaty