piero

Známe sú viaceré tradície, ktoré pojednávajú o pôvode obišovského milostivého obrazu. Boli zachytené písomne i ústne.

Najznámejšia legienda o obraze Panny Márie hovorí: „Milostivý obraz sa dostal do Obišoviec zvláštnym spôsobom z poľského Tarnova. Jedného dňa zmizol z tohto poľského mesta a zjavoval sa na lipe, ktorá rástla v Obišovciach na kopci menom Putnok  Z lipy údajne vyžarovalo svetlo, ktoré bolo viditeľné zo širokého okolia. Keď sa to obyvatelia Tarnova dozvedeli, rozhodli sa vziať si obraz späť. Obraz naložili na voz, a keď bol obraz naložený a chceli s ním odísť, voz sa z miesta ani nepohol. Preto do voza zapriahli tri páry koni. Keďže ani to nepomohlo, pohonič v snahe popohnať kone, šľahol bičom a zasiahol obraz Panny Márie po tvári. Na obraze sa objavili krvavé slzy. Pri dôslednom pozeraní sa na obraz, môžeme si všimnúť znak – jazvu na líci. “

Ľudia pochopili, že Panna Mária si svoje miesto vyvolila práve tu v Obišovciach. Na tomto mieste dnes stojí neogotický kostol. Mramorové dosky na stene kostola vedľa milostivého obrazu svedčia o vypočutí prosieb ľudí na príhovor Panny Márie.

Detail správy o pôvode obrazu z poľského Tarnova však nie je pravdivý. Ide len o zámenu slova Tyrnavia (Trnava) so slovom Tarnov (Tarnów). Prišiel na to Ján Straka, ktorý o obišovskom pútnickom mieste písal v roku 1931. Potvrdila to aj reštaurátorka terajšieho obišovského obrazu v roku 2009. Súčasný obraz je mezzotintovou kópiou obrazu trnavskej Panny Márie. Na obraze sú veľmi vhodne a šikovne dotemperované ruky a tvár Madony.

Obraz sa preslávil počas veľkej epidémie cholery v roku 1831. Drienovský farár Ján Mišlinský si všimol, že orodovanie Panny Márie má podobné účinky ako v Trnave počas morovej epidémie v roku 1710. V Obišovciach akýmsi nevysvetliteľným spôsobom zomrelo na choleru až nápadne málo, dokonca najmenej ľudí z celej farnosti, v ktorej boli Obišovce druhou najväčšou dedinou.

foto – autor