piero

Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky (1. január 1993)  v Slovenskom národnom divadle  v Bratislave spustili 31. januára 1993 zbierku na národný poklad Slovenskej republiky. Vyhlasovateľom zbierky bola Matica slovenská. Cieľom zbierky malo byť posilnenie spolupatričnosti Slovákov doma i vo svete, takisto vytvorenie zlatých, korunových i devízových rezerv v Národnej banke Slovenska.

Ľudia okrem finančnej hotovosti venovali na národný poklad rôzne predmety z drahých kovov i umelecké diela. Veľké podniky najmä z oblasti bankovníctva a energetiky prispievali státisícami korún. Svojho prvého mesačného platu v prospech národného pokladu sa zriekol aj vtedajší prezident SR Michal Kováč. Na národný poklad sa skladali aj krajania v zahraničí, či už v Spojených štátoch, Kanade, Austrálii alebo Argentíne. Súčasťou pokladu boli aj mnohé vzácne diela, pretože chladní nezostali ani umelci. Do zbierky odovzdal 100 svojich obrazov aj maliar Vincent Hložník. Zbierky sprevádzali národné veselice, politické stretnutia či vtedy veľmi populárne preskakovania vatier. Matičiari aj politici rozdávali vrelé úsmevy.

Keď v roku 1998 matičiari zbierku zdokumentovali, poklad tvorilo 527 kusov zlatých predmetov, 2 014 kusov strieborných predmetov, 634 kusov predmetov z obyčajného kovu, ale aj viac než 8 kg zlata, vyše 31 kg striebra či 25 gramov platiny. A k tomu vyše 20 miliónov korún.

Namiesto toho, aby sa peniaze uložili do Národnej banky Slovenska, sa vtedajší predseda Matice slovenskej rozhodol cez Nadáciu Matice slovenskej investovať väčšiu časť finančnej zbierky do Podielového družstva Slovenské investície. To sa po troch rokoch ocitlo v konkurze a skrachovalo. Slovenský národ tak prišiel o 26 miliónov slovenských korún (približne 870 tisíc eur). Zaujímavé boli aj ďalšie zistenia. Všetky krabice a obálky so zlatom a inými cennými kovmi mal byť umiestnené v bezpečnostnej skrini v Martine. Pri kontrole za dohľadu štátnej notárky sa zistilo, že niekoľko desiatok obálok, v ktorých boli umiestnené predmety zo zlata, bolo otvorených a ich obsah nezodpovedal inventarizačným zoznamom na obálkach. Zbierka obrazov, v ktorej dve tretiny predstavuje dar Vincenta Hložníka národu bola z dôvodu jej nedbalosti poškodená. Teda takto neslávne skončil druhý slovenský poklad.