piero

Prvý poklad keltských mincí v Bratislave sa našiel v roku 1776, pravdepodobne v lokalite Blumentál  . Rozsah nálezu nie je presne známy, ale išlo asi o 50 mincí. V súbore 44 razieb sa vyskytovali tri rôzne varianty . Poklad sa roztratil po verejných a súkromných zbierkach. Časť nálezu prevzal Kabinet starožitností vo Viedni a ďalšiu Maďarské národné múzeum v Budapešti.

Pri výstavbe budovy Tatrabanky v roku 1923 bol nájdený najväčší, tzv. bratislavský poklad, v ktorom bolo viac ako 400 mincí.

V roku 1927 sa našlo na  Námestí slobody, na mieste dnešnej Strojníckej fakulty STU, asi 50 mincí. Nálezcovia vyzdvihli poklad z výplne keltskej chaty

Ďalší hromadný nález 37 mincí bol v lokalite  Hausbergein pred rokom 1930. Bola to oblasť situovaná najbližšie k areálu hradu, severozápadne od neho, medzi terajšou Mudroňovou ulicou a Partizánskou ulicou.

V roku 1937 sa pri kopaní kanálu znova našlo na Námestí slobody 59 veľkých strieborných mincí. Mince boli uschované v malej hrncovitej nádobke zdobenej hrebeňovaním. Po jej rozbití sa zachovala len jej spodná časť..

V roku 1942 sa pri výkope základov pre obytný dom na Žilinskej ulici našlo 270 mincí bratislavského typu.  Aj v tomto prípade boli mince údajne uložené v hlinenej nádobe. Podľa neoverených správ  boli objavené v časti obytných objektov z doby laténskej.

Evidujú sa aj desiatky nálezov jednotlivých mincí prevažne na neznámych miestach, ale aj na Michalskej, Jesenského a Záhradnickej ulici, na Kolibe a v Petržalke.

Asi posledný nález pochádza z 11. augusta 2009, kedy bol počas rekonštrukčných prác na bratislavskom hrade objavený zlatý poklad, ktorý tvorili zlaté statéry a strieborné tetradrachmy a najstaršiu doteraz doloženú sklenú nádobu na území Slovenska.

Veľa drobných nálezov sa našlo v okolí Bratislavy. Možno spomenúť poklad 124 mincí v Jarovciach, menšie nálezy vo Vajnoroch, v Devíne, Devínskej Novej Vsi, Rači,  pri Pezinku a na ďalších miestach.

Vo všeobecnosti bolo mincí na území Bratislavy nájdených tak veľa, že v 19. storočí ich múzeá ani nechceli, takže nakoniec veľké množstvo z nich bolo roztavených^.

Mince bratislavského typu majú na lícnej strane zväčša portréty mužských i ženských hláv, ale aj obrazy jazdcov na koňoch a latinskými písmenami vyrazené jednoslovné nápisy. Najrozšírenejší je nápis BIATEC, podľa ktorého dostali pomenovanie „biateky“. Ďalej nachádzame slová DEVIL, NONNOS, BUSUMARYS, AIMORIX, TITTO, COUNOS, poznáme 16 takýchto nápisov. Ide pravdepodobne o mená vtedajších keltských kniežat žijúcich na našom území. .Na rubovej strane mincí sú zobrazené zvieratá a lov na zver, ale i obraz zvieraťa požierajúceho človeka.

Medzi vzácne mince patrí napríklad tá, na ktorú rytec nedopatrením vyryl nápis obrátene – NONNOS je vyryté ako SONNON alebo minca, pri ktorej sa razičovi posunula matrica a vzniklo vyobrazenie „bradatej ženy“.

Keltské oppidum na území Bratislavy prekvitalo až do začiatku 1. storočia pred Kristom. Vtedy nečakaný útok, pravdepodobne Dákov, prinútil Keltov zakopať už spomínané poklady ktoré si už z úkrytu nikdy nevybrali.