V archeologickej lokalite Bíňa okr. Nové Zámky objavili v roku 1964 pri budovaní cestného nadjazdu zlatý poklad. Obsahoval 108 rímskych solidov v hlinenej nádobe. V poklade sú mince cisárov Honoria, Arcadia, Valentiniana III. a Theodosia II., cisárovien Gratie Honorie, Gally Placidie a Aelie Eudocie. Zachovalosť mincí svedčí o ich krátkej dobe obehu. Mince z tohto obdobia nepredpokladajú priame obchodné kontakty rímskeho štátu s barbarskými oblasťami. Ich výskyt súvisel skôr s pobytom Hunov na tomto území. V hunskej ríši zlaté rímske mince stratili hodnotu platidla. Podľa doterajších poznatkov a archeologických nálezov môžeme usudzovať, že sa zlato roztavovalo a používalo na výrobu zlatých šperkov. S uložením mincí do zeme preto môžeme počítať v strede 5. storočia, alebo krátko po ňom.
Predpokladom pre ukrytie mincí z Bíne sú pravdepodobne nepokoje, ktoré nastali po Atilovej smrti v roku 453 n.l. Depot solidov z Bíne môže mať súvislosť s rímskymi tribútmi a darmi, ktoré boli odovzdávané Rimanmi do Atilovej ríše za neútočenie. V rámci Európy patrí dodnes k najrozsiahlejšiemu nálezu zlatých mincí z 5. storočia.
Obrovská sústava troch mohutných valov a priekop obopínala v Bíni kedysi plochu 110 hektárov. Pozostatky tohto opevnenia je vidieť dodnes na severnom okraji obce. Podľa amatérskych a romantických bádateľov ide o pozostatky rímskeho tábora, v ktorom cisár Markus Aurelius písal svoje filozofické dielo Hovory k sebe samému a kde vysmädnuté légie zachránil zázračný dážď vymodlený prvými kresťanmi v rímskom vojsku. Podľa vedcov sa však túto hypotéza nezakladá na žiadnych reálnych faktoch. Hradby dal možno vybudovať kráľ Štefan I., ktorý tu verboval vojská proti pohanským Maďarom.
Celá debata | RSS tejto debaty