piero

Pri rekultivácii úhoru v chotári hontianskej dediny v Zemianskom Vrbovku v máji 1937 objavil  miestny gazda strieborný poklad. Bol hlboko len asi 30 cm. Išlo o  nádoby, šperky a zlomky striebra a mincí. Za jeho najhodnotnejšiu časť historici považujú  tri nádoby- dve misky a jeden kalich. Jedna z misiek je bez ozdoby, druhú zdobí na okraji rozvinutý ornament s tvarmi, ktoré pripomínajú roh hojnosti s úponkami, lístkami a strapcami hrozna. Medzi deviatimi šperkmi vynikajú dva páry strieborných náramkov s tepanými vzormi, ďalej ide o náušnice, nákrčník a prívesok. Významnou súčasťou pokladu je 18 strieborných mincí.  Datovanie pokladu približne k roku 670 umožnili  mince razené za panovania byzantského cisára Konstansa II. (641 – 668) a jedna razená už za panovania jeho syna Konštantína IV. (668 – 685).Takýto hromadný nález byzantských mincí je unikátnym nielen v rámci Slovenska, ale aj celej strednej Európy. Unikátne sú hexagramy, ktoré boli dovtedy známe len z písomností. Predpokladá sa, že ich vyrazili v centrálnej cisárskej mincovni v Konštantínopole.

Nálezca si poklad nenechal, ale ho okamžite ohlásil úradom. Ako odmenu za vydanie pokladu dostal 800 korún, čo bol na tie časy veľký peniaz.  Na pamiatku aj kovový prsteň s nápisom Slovenský štát ďakuje.

Po odovzdaní nálezu  začalo chodiť po obci  veľa žandárov. Podozrievali totiž kopáčov, že si niečo z pokladu prisvojili. Toto podozrenie sa nepotvrdilo. Ak si aj niekto niečo zobral, to sa už nikdy nezistí.  Dlho kolovali povesti, že súčasťou pokladu bola zlatá náušnica vykladaná drahokamami. Či sa zrodila len vo fantázii obyvateľov, alebo išlo o fámu nevedno. Otázny je aj pôvod strieborných mincí, ktoré sa objavili v majetku súkromných zberateľov. Či pochádzali zo Zemianskeho Vrbovka alebo z inej lokality, to už nezistí žiaden archeológ alebo historik..

Je viacero hypotéz o pôvode pokladu. Jedna hovorí, že mohlo ísť aj o poklad byzantského kupca, prípadne vyslanca, ktorý smeroval k slovanským kmeňom žijúcim v horách bohatých na vzácne rudy. Ale skôr mohlo ísť o klenotníka ako o kupca. Naznačuje to fakt, že okrem hotových výrobkov, poklad obsahuje aj zlomky striebra, polámaný náhrdelník, zvyšok záponky.  Po roztavení by sa mohli stať surovinou na výrobu ozdôb. Avarská šľachta, ktorá vtedy obývala časť dnešného Slovenska mala veľkú záľubu v šperkoch.  Ich kvalitnými tvorcami boli byzantskí klenotníci. Stávalo sa, že sa usadili na avarských dvorcoch a vyrábali podľa objednávok a vkusu majetných zákazníkov. Ďalšia hypotéza hovorí, že strieborné predmety a mince si tu skryl sám avarský šľachtic, ktorý sa stal obeťou bežných vojnových konfliktov.  Nemožno vylúčiť možnosť, že išlo o súčasť tribútu Byzantíncov.

Dodatok:

Nálezca pokladu Ján Štimel už vyše nežije, zato v Zemianskom Vrbovku býva jeho 57-ročný vnuk Ján. Ten má o poklade, ktorý našiel jeho dedo, dostatok informácií.

„Ani nie tak od neho, ale od môjho otca, ktorý mi o ňom rozprával a aj mi bol ukázať miesto, kde sa našiel. O legende som potom mohol porozprávať aj ja svojim deťom,“ prezrádza. Cennosť mu nepripomínajú len informácie, ktoré sa v ich rodine prenášajú naprieč pokoleniami, ale aj hmotný dôkaz. Je ním spomínaný prsteň, ktorý dostal z vďaky od Slovenského štátu jeho dedo. Odložený ho má doma a veľmi si ho cení.

https://zurnal.pravda.sk/spolocnost/clanok/441001-legenda-o-starom-poklade-znova-ozila/