piero

V roku 1849 Lučenec obsadili ruské cárske vojská, pri odchode mesto vypálili. Ničivý požiar neobišiel ani najstaršiu budovu v meste, ktorou bol stredoveký kostol.. Veže vyhoreli, steny sa zrútili. V roku 1851 zasadal kvôli výstavbe nového kostola správny výbor kalvínskej cirkvi. Tam správca oznámil, že v chrámovej krypte našiel pri dvoch ľudských skeletoch aj šperky. tzv. „lučenecký zlatý poklad“  Kto bol v hrobke pochovaný sa nevedelo

Súčasťou pokladu bolo aj 5 zlatých prsteňov s rubínmi, 8 zlatých náhrdelníkov, 4 rehoľné a tenšie reťaze, 5 pozlátených strieborných opaskov, 2 zlaté spony, 82 zlatých perál, 150 strieborných mincí z obdobia vlády kráľa Mateja, Ladislava a Ľudovíta II. napríklad z rokov 1521 a 1526, ako aj ďalšie strieborné a zlaté šperky. . Najstaršie predmety z tohto pokladu pochádzali až z 12. storočia. Azda najhodnotnejším kúskom bola pásová paličkovaná čipka zo zlatých a strieborných nití dlhá takmer 2 metre  – najstaršia v celom Uhorsku.

Vyhotovený záznam o tomto náleze bol zaslaný predsedovi cisársko – kráľovskej pokladnice. Všetky cennosti ohodnotili miestni zlatníci a poklad odovzdali kráľovskému prokurátorovi.  Viedenská vrchnosť potom  nález  odovzdala Národnému múzeu v Budapešti. Tu je uložený aj dnes a všetky pokusy lučenskej samosprávy o jeho získanie späť boli neúspešné. Široká verejnosť mala naposledy možnosť vidieť poklad keď Lučenec oslavoval 750. výročie svojho vzniku. Vtedy mestu maďarské múzeum za prísnych bezpečnostných opatrení zapožičalo niekoľko kúskov z týchto cenností.