piero

V roku 1563 korunovali v Bratislave za uhorského kráľa Maximiliána II. V celom meste sa konali veľkolepé oslavy. Súčasťou osláv boli aj rytierske súboje pri ktorých vypukol veľký požiar a zničil veľa prevažne drevených domov v centre mesta. Kráľ Maximilián II preto mestu finančne prispel na výstavbu dostatočne veľkého zdroja vody. Vďační mešťania nechali kráľa zobraziť ako obrneného rytiera, ktorý pôvodne hral všetkými farbami. Keď ich dážď zmyl, namaľovali ho znovu, postupne však rytier ostal taký, akého ho poznáme dnes. Romantici v minulosti rozšírili legendu, že obrnený rytier stojaci uprostred vodnej nádrže na dnešnom Hlavnom námestí je legendami opradený francúzsky stredoveký rytier Roland. Ten vraj zavítal do Bratislavy, aby chránil chorých, slabých, deti a ženy pred rôznymi nebezpečenstvami. Takto sa postupne ujalo pomenovanie „Rolandova“ fontána, hoci v skutočnosti je Maximiliánova.
Hovorí sa, že Roland na svojom rohu rád trúbil aj v meste. Jeho melódie si obľúbili bratislavské deti. Keď však Roland z mesta odišiel, matkám sa deti nedarilo uspať. Legenda teda hovorí, že cisár Maximilián II. dal sochu postaviť na podnet bratislavských mamičiek na čestnom mieste, v strede fontány. Žblnkot vody pripomínajúci Rolandove melódie tak uspával deti aj naďalej.

Roland je aj bájnym ochrancom milencov. Tí prichádzajú na Hlavné námestie, aby sa mohli na Silvestra presne o polnoci pobozkať. Jeho socha sa vraj práve v tom momente otočí okolo vlastnej osi. Sú aj iné povesti. Vraj každý rok na Silvestra presne o polnoci s prichádzajúcim Novým rokom sa socha Rolanda otočí  okolo svojej osi a pokloní sa smerom k domu strašidiel /roh Zelenej ul. a Hlavné námestie/. V tomto dome resp. na tomto mieste v dávnych dobách stála prvá bratislavská radnica. Roland hlbokým úklonom prejavuje úctu radným pánom, ktorí zahynuli pri obrane mesta.
Na veľký piatok, presne o tretej hodine popoludní zostúpi až na zem, ťažkým mečom sa zaháňa na všetky strany a tak pripomína mestu, že nezabudol na svoje povinnosti, že stále stojí na stráži ochotný brániť slobodu mesta.
Rolanda vidieť ako sa otáča môže len rodený Bratislavčan s tými najušľachtilejšími ľudskými vlastnosťami. Kto ho uvidí, bude v ďalšom svojom živote veľmi šťastný. A ten, kto ho na Silvestra neuvidí otáčať sa, bude nešťastný. Na celej povesti je najpravdepodobnejšie to, že ho vidí len ten, kto si na Silvestra vypije vyše miery dobrého vínka.

Zdroje:

http://www.lenposlovensku.sk/clanok/109/povest-o-rytierovi-rolandovi

https://www.zones.sk/studentske-prace/dejepis/8782-bratislava-a-rolandova-fontana/

https://bratislava.dnes24.sk/bratislavske-naj-viete-na-co-sluzila-najstarsia-fontana-v-meste-281503