piero

História sochy Sedembolestnej Panny Márie nachádzajúcej sa v bratislavskom Dóme sv. Martina je vskutku tajomná a záhadná. Bola zhotovená na žiadosť ducha mŕtveho richtára Jána Klementa Zwespenbauera.  Regine Fischerovej sa od pondelka do 24. júna 1641 do nedele 29. júna 1642 spolu stokrát zjavil duch, ktorý sa predstavil ako bývalý richtár Hans Klement Zwespenbauer.  Reginu žiadal, aby od jeho vdovy vypýtala 200 zlatých, ktoré ešte počas života ukradol pri lúpeži a vražde. Pre nedostatočné pokánie je stále v očistci, kde jeho duša trpí. Utrpenie duše sa môže skončiť len splnením sľubu, ktorý dal pred smrťou. Sľúbil, že z hriešne nadobudnutých peňazí dá vyhotoviť pre hlavný mestský kostol sochu bolestnej Matky, ako drží v lone svojho Syna sňatého z kríža. Duch svoju existenciu Regine dokál vypaľovaním dlane alebo kríža na truhlicu, súkno, sväteničku či list. Svedkami zvláštnych zjavení mali byť dokonca niektorí kňazi.

Mladý sochár, Juraj Scheibele, nemohol v lese nájsť vhodné drevo na vyhotovenie tejto sochy. Zjavil sa mu duch mŕtveho richtára Zwespenbauera a pomohol mu ho nájsť. A keď bola socha Sedembolestnej Panny Márie dokončená duch mŕtveho richtára ju ešte sám dotvoril. Cez sochu Panny Márie prevesil kňazskú štólu, k jej hrudi oprel kríž a do rany na Kristovej pravej nohe vsunul sviecu. Sochu slávnostne preniesli do hlavného bratislavského kostola sv. Martina 29. júna 1642. Ešte predtým videlo asi 20 svedkov odlietať bielu holubicu, symbol z očistca konečne vyslobodeného Jána Klementa Zwespenbauera

Úcta k milostivej soche SEDEMBOLESTNEJ Panny Márie v bratislavskom Dóme  rýchlo vzrastala, najmä pre početné zázračné uzdravenia napr.:

– pozviechal sa 4-ročný zomierajúci chlapec

– niekoľkí slepí a hluchí znovu videli a počuli

– vyliečili sa dvaja rybári i dievča postihnutí morom

– istý chromý mešťan sa postavil na nohy

– zachránil sa stroskotanec na Dunaji, ktorý – hoci evanjelik – prosil Sedembolestnú o príhovor.

Po dôkladnom vyšetrení cirkevná vrchnosť vyhlásila tieto udalosti za pravdivé a vierohodné. Boli potvrdené protokolom podpísaným 32 prísažnými svedkami, evanjelikmi i katolíkmi, medzi ktorými boli rehoľníci z radov jezuitov aj františkánov, tiež viacerí kanonici, kapláni, bohoslovci i študenti.

Zdroje:

http://ukrizovananekonecnalaskamilujemta.sk/wordpress/?cat=62

http://www.bratislava-travel.sk/pamiatky/category/d71e2f5b0e63f1ffc0ab/article/954e5639f8c92c80743dc3ce88780339.xhtml