piero

Pozrel som si  v pondelok 3.12. na TA3 debatu o proteste Greenpeace na ťažnej veži v areáli bane v Novákoch. Boli tam zástupcovia Hornonitrianskeho banského podniku /HBP/ a zástupca Greenpeace a poslanec za SAS. Bolo to zaujímavé. Nakoniec sa ani tak neriešilo nedovolené vniknutie do areálu, možné ohrozenie baníkov na čo upozorňovali pracovníci HBP ale o ekológiu.

            Tak som skúsil zistiť ako je to so životným prostredím na Hornej Nitre. Vychádzal som z toho, čím horšie životné prostredie tým horšie zdravie obyvateľstva. Vraj na Hornej Nitre je o 20% vyšší výskyt onkologických ochorení než na zvyšku Slovenska. No zo štatistických údajov ale vyplýva, že najviac ľudí na rakovinu zomrelo za posledné roky v okrese Dunajská Streda, potom v Leviciach a v Poltári. Medzi ďalšie problematické okresy patria zostupne Galanta, Revúca, Rimavská Sobota, Nové Zámky, Skalica, Komárno a Žarnovica. Okres Prievidza sa nespomína, ako správne v debate podotkol zástupca HBP. Rakovina trápi najmenej Slovákov žijúcich v Košickom a Prešovskom kraji. Zvýšeným výskytom rakoviny na západnom Slovensku aj vyšší priemerný vek dožitia tamojšieho obyvateľstva. Na východe je menej onkologických ochorení aj preto, lebo je tam početne zastúpená rómska populácia, v ktorej je priemerný vek dožitia nižší.

Takže som skúsil zistiť údaje o dĺžke života v jednotlivých oblastiach Slovenska. Bolo to zaujímavé. Pre 79 okresov Slovenska boli uvedená  stredná dĺžka života. / vyjadruje, akého veku sa v priemere dožijú obyvatelia daného regiónu / Najlepšie na tom bola Bratislava, Košice, Prešov, Banská Bystrica, Trnava. Za dobrým výsledkom môže byť prevaha menej náročnej nemanuálnej práce, ale aj lepšia dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Zaujímavé ale je, že okres Prievidza je zo 71 vyhodnocovaných okresov bol u mužov na 19 a u žien na 9 mieste v dĺžky dožitia. Teda väčšina okresov je na tom horšie. .  /https://www.etrend.sk/financie/ako-dlho-zijeme-najdlhsie-bratislavcania-najkratsie-cadcania-a-revucanky.html / 

A teraz k tej záhade. Pri zisťovaní hore uvedených údajov som  natrafil na zaujímavý článok. Citujem. „ Pokus vysvetliť nehomogenitu dĺžky života na území SR dostupnými údajmi o stave životného prostredia jednotlivých okresov Slovenska viedol k paradoxnému záveru: so zvyšovaním emisií stredná dĺžka života štatisticky „preukazne“ stúpala. Mali sme k dispozícii údaje z r. 1990 pre 5 parametrov: tuhé emisie, oxid siričitý, oxidy dusíka, oxid uhoľnatý a uhľovodíky. Hodnoty emisií oxidu siričitého, ktoré boli najvyššie v okresoch Bratislava-mesto, Košice-mesto a Prievidza. V týchto troch okresoch však žijú muži relatívne dlho.  Ak sme vzali do úvahy iné druhy emisií, závery boli podobné. Všetky okresy s najkratšou dĺžkou života vytvárajú takmer súvislý pás na juhu Slovenska. . Do tejto skupiny patria ekologicky „čisté“ okresy susediace s Maďarskom: oblasť Žitného ostrova, Levice, Veľký Krtíš, Lučenec, Rimavská Sobota a Rožňava.“ https://vesmir.cz/cz/casopis/archiv-casopisu/1994/cislo-10/zahada-zitneho-ostrova.html

Poznámka: Týmto však nechcem tvrdiť  že nemáme bojovať za lepšie životné prostredie. Dĺžku ľudského života ovplyvňujú rôzne okolnosti, nie len jeden faktor. Ale je to zaujímavé, záhada, ktorá si zaslúži pozornosť.