piero

Neandertálci.

S Dreveníkom (ide o kopec v tesnom susedstve Spišského hradu) sa spája takmer detektívna záhada straty antropologického nálezu. Pánovi Grünapfelovi, židovskému majiteľovi kameňolomu, v roku 1936  odovzdal jeden z robotníkov nález – lebku. Mohla to byť všedná skamenelina, keby nebola objavená s ďalšími kosťami v geologických vrstvách z rozhrania treťohôr a štvrtohôr. Lebka neandertálca (možno predneandertálca, alebo odborne anteneandertálca) bola veľmi dlho v kancelárii majiteľa kameňolomu. Potom pán Grünapfel lebku uložil do trezoru radnice v Spišskej Novej Vsi, po šťastnom návrate z koncentračného tábora si ju vyzdvihol a emigroval do Palestíny. Aký bol ďalší osud nálezu, nie je známe. . Čo bolo na nej také výnimočné? Na základe stratigrafickej polohy mohol nález pochádzať z rozhrania treťohôr      a štvrtohôr. To by znamenalo, že išlo o najstarší hominidný nález na území Európy!

Slovensko je známe mnohými nálezmi našich vzdialených predkov, alebo aspoň ich fragmentmi, či pamiatkami na nich. Gánovská travertínová kopa Hrádok sa stala priam legendárnou svojím výliatkom mozgovej dutiny neandertálca. Takmer nič sa nevie o trochu záhadnom náleze v okrese Galanta neďaleko Šale. V istý septembrový deň roku 1961 po veľkej povodni na štrkovom ostrovčeku riečiska Váhu našiel vtedy vojak základnej služby tmavý vypuklý predmet, skamenenú čelovú kosť ďalšieho slovenského neandertálca. Zaujímavé je, že medzi obyvateľmi Šale sa v tých mesiacoch hovorilo, že ešte pred nálezom čelovej kosti sa na tom istom mieste (ostrov v rieke Váh) našla celá čierna lebka, ktorú jej nálezcovia zakopali späť do štrku.

Ešte záhadnejším a podľa všetkého na veky strateným nálezom je časť lebky z Liskovskej jaskyne pri Ružomberku. Z tej sa zachovali len kresby. Táto záhadná lebka bola známa už v 19. storočí. Vtedy ju previezli do Budapešti a viac-menej sa na ňu zabudlo. Koniec druhej svetovej vojny a znovu oživenie bádania vzbudilo o ňu záujem. Žiaľ, zbytočne. Nikdy viac sa nenašla. Pravdepodobne zhorela pri požiari prírodovedeckého múzea.

Možno sa rok 2007 zapíše do učebníc archeológie ako rok, v ktorom sa našli jaskynné kresby dvojnásobne staršie ako v španielskej Altamire alebo vo francúzskom Lascaux. Prečo by to tak mohlo byť? Pretože Ardovská jaskyňa na východe Slovenska pripravila prekvapenie. Rádiouhlíkové datovanie oterov fakieľ, ktoré po sebe zanechali neznámi umelci, sú totiž staré 42 300 rokov! Umelcami ich nazývam preto, lebo okrem oterov fakieľ na stenách ostali aj štyri kresby. Vyššie spomenuté svetovo slávne jaskynné kresby sú staré len 16 000 rokov. Ak kresby naozaj vytvorili Homo sapiens – a s neandertálcami sa zatiaľ nič podobné nespája – môžeme dokonca hovoriť o jednej z najstarších stôp, ktoré po sebe zanechali. Na definitívne potvrdenie nálezu z Ardovskej jaskyne si asi ešte počkáme.

Zdroje:

http://archiv.station.zoznam.sk/station/clanok.asp?cid=1206024212033

http://www.novakoviny.eu/archiv/veda/740-ganovce-mozek-neandrtalec

http://www.svet.czsk.net/clanky/sr/jaskyne.html

http://www.rodostrom-bevilaqua.sk/taliansky-kamenari-na-slovensku/

http://tech.sme.sk/c/3740147/praveke-tajomstvo-ardovskej-jaskyne.html

http://tech.sme.sk/c/3740147/praveke-tajomstvo-ardovskej-jaskyne.html