piero

Bojnice – zámok

Podľa znalcov mágie zámok Bojnice je vraj vybudovaný zo znalosťami posvätnej geometrie – podobne ako egyptské pyramídy. Gróf Pálfy sa vraj usiloval o zmenu svojho sídla na akúsi mystickú hrobku. Nasvedčovať by tomu mali aj požiadavky na rituál pohrebu, umiestnenie sarkofágu a zaobchádzanie s ostatkami. Po smrti grófa mu na jeho prianie bola z tela vypustená krv a nahradil ju roztok glycerínu. Gróf bol premiestnený do rodinnej hrobky, ale jeho sarkofág bol umiestnený na iné miesto ako chcel.

Prvá zmienka o paranormálnych javoch je z roku 1940. Po zámku sa vraj prechádza biela pani a vyskytujú sa rôzne hmlovité tvary a príznak mohutného muža v starovekom odeve. Pracovníci súkromných bezpečnostných služieb sa stretli už v súčasnosti s úkazmi poltergeist – otvárali sa dvere, premiestňovali predmety, otáčali sa kľúče v zámkach, čo potvrdili aj zamestnanci.

Okolo roku 1985 si pracovníci múzea v Bojniciach všimli, že zo sarkofágu, v ktorom sú uložené pozostatky Jána Pálffyho, vyteká akási tekutina. Starší pracovníci múzea tvrdia, že tento úkaz sa začal objavovať oveľa skôr, údajne už v roku 1957. Spočiatku sa tomuto javu nevenovala zvláštna pozornosť. Zriadenci múzea jednoducho malé množstvo záhadnej tekutiny (asi deci ročne) umyli handrou. Prvý obrat v situácii nastal až vo februári roku 1991, kedy dal riaditeľ múzea z hygienických dôvodov uzavrieť hrobku pred verejnosťou. Bolo oprávnené podozrenie, že záhadná tekutina pochádza z rozkladajúceho sa grófovho tela. Tekutina mala konzistenciu smoly alebo medu a bola bez zápachu. Vrchná časť výtoku bola lepkavá, mazľavá, spodná suchá a celá hmota časom sčernala. Ďalším pozorovaním sa zistilo, že objem výtoku sa mení, ale nie je závislý od počasia alebo klimatických podmienok.

Počas uzavretia hrobky prebiehali mikrobilogické a chemické skúšky vzoriek výtoku. Všetci odborníci, ktorí rozbor vzorky skúmali (okresný hygienik, patológ, Chemickotechnologická fakulta v Bratislave i Výskumný ústav pre Petrochémiu) svorne vyhlásili, že výtok neohrozuje zdravie návštevníkov. Po tomto verdikte bola krypta opäť sprístupnená verejnosti. Nebezpečenstvo toxicity, či infekčnosti teda nehrozilo, napriek tomu sa vedenie múzea rozhodlo pristúpiť k sterilizácii vnútrajška sarkofágu prostredníctvo sondového otvoru plynnou zmesou etylénoxidu a oxidu uhličitého. V spolupráci s niektorými firmami prebehla endoskopia, počas ktorej sa podarilo nazrieť dovnútra sarkofágu. Optické zariadenie zobrazilo jeho vnútrajšok. Tento pohľad bol naozaj prekvapujúci. Cínová rakva s grófovými telesnými pozostatkami, bola uložená atypicky, na oceľových nosníkoch vo veku sarkofágu a nie v jeho dolnej časti ako by sa logicky predpokladalo. V podstavci je naproti tomu dutina, ktorej obsah ostáva zatiaľ neznámy. Samotná cínová rakva je na spodnej časti znehodnotená koróziou a z tohto miesta dochádza i výlevu tekutiny. Vedľa nej ležia dva zapečatené balíčky, ktorých obsah budí rozmanité dohady.

Dnes už k výtoku zo sarkofágu v krypte nedochádza. Zaujímavosťou však je, že k jeho zastaveniu došlo práve v septembri 1995. Vtedy sa na Bojnický zámok vrátil po viac ako šiestich desaťročiach vzácny oltár v podobe desiatich gotických tabuľových obrazov florentského majstra Narda di Cione z polovice 14. storočia, Ten Pálffy získal okolo roku 1874 v Taliansku, neskôr bol inštalovaný v Päťhrannej veži, potom v zámockej kaplnke, až bol v roku 1933 odvezený do Prahy. Je známe, že oltár patril k najcennejším pokladom čudáckeho grófa, čo dokazuje i zvláštny fakt, že ho vsadil do kaplnky presne na úrovni sarkofágu, akoby mal plniť akúsi dôležitú funkciu i v dobe, kedy bude jeho majiteľ na mieste svojho posledného odpočinku.

Zdroje:

http://www.kpufo.eu/sk/index.php/tajomne-miesta/185-36

http://www.putnici.sk/news/1147

http://www.pohrebnictvo.sk/tajomstvo-sarkofagu/

http://mazanik.tripod.com/bojnice/sarkofag.htm

http://www.novakoviny.eu/archiv/cesty/983-bojnice-zahady-palffy

http://www.czsk.net/dotyky/7_2001/bojnice.html