piero

Atilov hrob

Existuje legenda o hrobke hunského vládcu Attilu, ktorý drancoval Európu a poklady z jeho výprav by mali byť ukryté práve v jeho hrobke. Miesto sa ale dodnes nepodarilo nájsť, pretože legenda ho neuvádza. Lovci pokladov typujú veľa rôznych miest Attilovho posledného odpočinku. Od Maďarska, cez Francúzsko až po Rumunsko. Nechýba medzi nimi samozrejme ani Slovensko.

Jedno z miest, o ktorom sa predpokladá, že je to pravé, sa nachádza na okraji Martina, neďaleko od považskej rýchlostnej cesty, vedľa sídliska. Ide o neprehliadnuteľný nápadne pravidelný pahorok s náhornou plošinou a strmými zrázmi, vysoký 18 metrov, široký 40 metrov a dlhý 200 metrov. Traduje sa, že plošina na ňom bola pôvodne obohnaná valom. V tridsiatych rokoch minulého storočia sa tento vrch stal osudným pre českého inžiniera Františka Štěpána, ktorý sa zaoberal aj prútikárstvom. Tvar kopca mu vŕtal v hlave  a prútik signalizoval v zemi čosi veľké a železné. Možno rakvu. Kopec sa navyše nachádzal blízko sútoku Turca, Váhu a potoka s biblickým názvom Jordán, takže sedel aj sútok troch riek. Štěpán sa pustil do výskumu, ktorý trval dlhé mesiace. Pracovníci, ktorých si najal, sa najprv pustili k cieľu pod zemou vertikálnou šachtou. Po tom, čo ju zatopilo, zvolili horizontálny smer. Začali kopať štôlňu s vystužením ako v bani, mechanizmami, koľajnicami. Boli už údajne pár metrov od objavu, ktorý naznačoval prútik, keď sa celá štôlňa zosypala. Do výskumu dal Štěpán prakticky celý majetok a nezdar nezvládol. Skončil údajne v psychiatrickej liečebni a vyhlasoval, že on sám je Attila. V r. 1940 ešte pomerne mladý aj zomrel. A tým skončili až do dnešných čias pokusy nájsť Atilov hrob v Martine v kopci Hrádok.

Na Slovensku sa s Attilovým hrobom spája okrem  Hrádku pri Martine aj Senec. Tu však archeológov predbehli vykrádači hrobov, ktorí hrob zničili. Vie sa len toľko, že to bol hrob z čias sťahovania národov a pravdepodobne v ňom bolo viacero zlatých predmetov. Dodnes sa to nepodarilo vyvrátiť ani potvrdiť. Cenné nálezy z hrobu z obdobia sťahovania národov   ponúkali v tom čase priekupníci aj trom inštitúciám na  Slovensku v priebehu dvoch týždňov v lete roku 2006. Jednou z nich bolo SNM – Archeologické múzeum v Bratislave. Zdeněk Farkaš z Archeologického múzea si na neobvyklú ponuku spomína: „Na týchto ľudí sme mali iba neoficiálne kontakty cez sprostredkovateľov. Poskytli nám len CD s obrázkami a akýsi sprievodný text, ktorému sa mohlo, ale aj nemuselo veriť. Na cédečku, ktoré mali v múzeu k dispozícii, bolo zrejme zámerne rozmazané niečo, čo pripomínalo bohato zdobený pektorál alebo kovanie prednej časti sedla z medi, prípadne bronzu. Zaujímavé bolo aj zdobenie, ktoré tvoril zlatý plech so vsadenými, čiastočne vypadanými polodrahokamami. Okrem toho tam boli zlomky zlatých, obdĺžnikových plieškov. Neskôr sa na podobne zlých snímkach objavil aj meč s rukoväťou, potiahnutou zlatým plechom, a hlinené nádoby. Okrem toho tam bola aj deformovaná ľudská lebka,“ dodal archeológ. Fotografie boli podľa neho zámerne nekvalitné, aby sa nedali ďalej použiť. „Kvalita zachovania predmetov podľa fotiek dávala predpoklad, že to boli s veľkou pravdepodobnosťou originály,“ povedal. Inštitúcie na nákup týchto cenných predmetov prostriedky nemali,  takže  zrejme skončili v súkromných zbierkach.

Miesto pochovania Atilu zatiaľ zostáva záhadou.

Zdroje:

http://encyklopedia.sme.sk/c/5434167/tajomny-attilov-hrob.html

http://rarach-turiec.blogspot.sk/2009/09/hradok-atilov-hrob.htm

http://www.pluska.sk/plus-7-dni/relax/atilovo-tajomstvo-kde-je-pochovany-vladca-hunov.html

http://domov.sme.sk/c/4129835/hrob-zniceny-pri-senci-bol-mozno-attilov.html