piero

V mestskej časti Šurian v Kostolnom Seku objavili počas výkopových prác mimoriadny poklad. Ležal dlhé roky v centre obce, za rodinným domom, pod suchým WC. Majiteľ sa rozhodol záchod zbúrať a na jeho mieste postaviť prístavbu. Pri kopaní základov narazili v približne metrovej hĺbke na skorodované mince zo začiatku 18. storočia. Išlo o hromadný nález mincí – poklad polturákov – z obdobia povstania Františka II. Keramická nádoba, v ktorej boli mince uložené v zemi, sa pri kopaní rozbila. Pri zrátaní na mieste nálezu sa zistil počet 1725 ks. s váhou vyše 4 kg. Patrí k najväčším zachovaným súborom poltúr zo Slovenska. Z jednej strany malej mince je obraz Panny Márie, patrónky Uhorska, na druhom je nápis poltur. Datovať sa dajú do rokov 1704 až 1707.                        Rákocziho, teda povstalecké peniaze, dal raziť František II. Rákoczi pre potreby svojej armády.  Keďže nemal dostatok peňazí v zlate a striebre, snažil sa použiť medené mince. Boli razené v Kremnici, čo dokladá značka KB. Medené mince nemali v tom čase veľkú hodnotu. Je zvláštne, že ich niekto zakopal.   Niekto tu možno zakopal pokladnicu pre menšiu čatu alebo rotu vojakov. Mohol to byť žold pre vojakov. Pokladník či veliteľ peniaze zakopal na úteku. Alebo mohol kopu mincí trebárs predať obchodníkovi za pár zlatých. Ten ich dal pozlátiť, aby ľsťou zvýšil ich hodnotu. Na zoxidovanom povrchu sa našli šupinky zlata.. Z odborného hľadiska to nebolo možné,  tieto mince boli medené.

Je to už druhý poklad v šurianskej štvrti Kostolný Sek. Ten prvý našiel hrobár pri kopaní hrobu na cintoríne. Boli to quartingy – štvrťdenáre z prvej tretiny 15. storočia z obdobia Žigmunda Luxemburského. Svoj nález odniesol na nitriansky archeologický ústav, odkiaľ ho nejaká pani poslala preč. Že čo s tým „bordelom“ otravuje. Hrobár sa nevzdával a išiel do nitrianskeho múzea, odtiaľ ho už nevyhnali. Tritisíc drobných mincí ktosi zakopal v nepokojnom období, keď sa končili husitské vojny a z juhu sa na naše dnešné územie pomaly prebojúvali Turci.