piero

Pri stavebných prácach v budove na Hlavnej ul. č. 68 v Košiciach bol 24. augusta 1935 objavený najbohatší nález zlatých mincí na Slovensku . Je jedným z najvýznamnejších v európskom i svetovom meradle.

Košický zlatý poklad je vzácny nielen kvôli 11 kilám zlata. Jeho hodnotu a numizmatický význam ešte viac zvyšuje aj to, že 2920 zlatých mincí pochádza až z 81 mincovní 11 krajín Európy. Najpočetnejšiu skupinu v poklade tvoria uhorské mince (1187 ks) a mince z nizozemských provincií (1015 ks).

Osobitosťou sa vyznačuje zlatá medaila z roku 1541.Je to vzácna a atypicky vyhotovená jazdecká medaila Ferdinanda I. /1562-1564/ V striebre sa jazdecké medaily zachovali pomerne často. Jej vyhotovenie v zlate je svetovým unikátom. V strednej Európe sa nenachádza v zbierke žiadneho múzea a ani v súkromných zbierkach.

Poslednou časťou pokladu je reťaz Ide o šperkársky zlatnícky výrobok pravdepodobne zo 16. storočia. Jej dĺžka je 214 cm a váha 587,14 g. Autor a proveniencia reťaze sa nedajú presne určiť.

Celý uvedený nález uschovávala medená schránka.  Vnútri bola vystlaná tkaninou. Následne bol poklad zabalený aj do už nezachovanej textílie. Vo vrchnej časti nádoby sú vyryté motívy zvierat. Nádoba je obitá. Nie je jasné, či k preliačinám došlo už v čase uloženia alebo pri nájdení.

Hodnota pokladu bola v čase jeho objavu vyčíslená na tristotisíc korún, čo v tom čase bol veľmi veľký peniaz. Nálezné sa delilo na tretiny – tretina pripadla štátu, tretina vlastníkovi pozemku, aj v tomto prípade to bol štát a tretina nálezcovi. O tú sa robotníci, ktorí poklad našli, pripravili. Namiesto nálezného ich čakalo väzenie. Zobrali totiž viac ako 120 mincí a chceli ich speňažiť. Keď si mysleli, že Košice už na to zabudli, ponúkali vzácne mince na predaj ľuďom v mestskom parku i zlatníkovi. Zlatníkovi boli toľké cenné mince podozrivé a udal ich. Na základe toho zadržali aj chýbajúce mince. No pri porovnaní zachovaných výpovedí o počtoch mincí, ich počet nesedel o dva kusy. Nie je však možné overiť, či išlo o nesprávne prepočítané kusy alebo či sú chýbajúce mince naozaj stratené.

Nález by sa mohol považovať za numizmatickú zbierku alebo za osobný majetok fyzickej osoby. Podľa analýz sa ukazuje, že podobné zoskupenie rôznych typov mincí patrilo k bežným obehovým platidlám. Používali sa v Európe vo vyšších zámožných vrstvách spoločnosti.  Pomerne rozsiahly chronologický záber mincí svedčí o tom, že tento poklad bol kumulovaný postupne. Nejde teda o numizmatickú zbierku, ale o vlastníctvo zámožného človeka z vysokej spoločenskej vrstvy.

Ukryli ho v budove, v ktorej v tom čase pôsobila Spišská komora, niekedy po roku 1679. /najmladšia minca z nálezu/ Poklad sa pravdepodobne snažili ukryť pred Imrichom Thökölym,  ktorý v rámci protihabsburgských povstaní obsadil Košice v roku 1682.

V rokoch 1941-1942 bol poklad numizmaticky spracovávaný  v Národnom múzeu v Prahe. Nakoľko sa počas druhej svetovej vojny o poklad zaujímalo hneď niekoľko štátov, /Prvá slovenská republika, Maďarské kráľovstvo, Tretia ríša/ bol vraj poklad  v roku 1943 ukrytý na dvoch dobre utajovaných miestach mimo Prahu.

Poklad často prevážali medzi Bratislavou, Prahou a Košicami. Zaujímavosťou je, že vraj jednu z ciest koncom 60. rokov  poklad absolvoval cestu vlakom v papierovej škatuli.  Prevážal ho   zamestnanec Východoslovenského múzea.

Hoci mu viackrát hrozil tradičný osud pokladov – nenávratná strata, zachoval sa neporušený. Od 15.9.2013 je verejnosti znovu prístupný v špeciálne upravenom trezore v zrekonštruovanej historickej účelovej budove Východoslovenského múzea v Košiciach.