piero

Smolenice –  hradisko Molpír

Molpír je aj dnes pod tajomnou hmlou, ale podľa nálezov sa tu diali podivné veci odpradávna. Obyvatelia tohto obrovského sídla mali svoj zvláštny kult. Nepodarilo sa identifikovať božstvá, ktoré uznávali, ale na území hradiska sa našla svätyňa s kosťami malých detí, ktoré boli zrejme obetované a potom rituálne zjedené. Kosti so stopami po konzumácii sa našli aj v iných častiach hradiska. Ich hradisko bolo aj stavebne veľmi pozoruhodné.

Na vrchu Molpír nad Smolenicami v Malých Karpatoch sa na rozlohe 12 – 14 hektárov rozprestieralo veľké hradisko. Rozdelené bolo do troch častí alebo nádvorí, ktoré boli chránené kamennými valmi. Boli hrubé dva a vysoké asi tri metre, na vrchole pravdepodobne         s drevenou palisádou. Také opevnenia stavali Kelti, ale až o stáročia neskôr.  V predkeltskej dobe sú známe len v prvých stredomorských kultúrach zo Stredomoria a zo Smoleníc. Záhadou zostáva kto boli títo vyspelí stavitelia hradiska na vrchu Molpír. Celá konštrukcia, jednak opevnenia a jednak domov či akropoly bola nadpriemerne vyspelá. Hradisko bolo sídlom niekoho významného, azda kniežaťa.  Vrchol života zažívalo toto praveké sídlisko okolo 7 až 6 storočia pred n.l., kedy tu mohlo žiť až 800 ľudí. Na akropole bola i do skaly vytesaná cisterna  (35,5 x 5,5 x 1,5 m), slúžiaca možno i na iný účel (hlinou vymazané steny). Kultové miesto, tzv. chrám, bol vytesaný do skaly (202 x 6 m).     V ňom boli tri dočervena vypálené obetiská, pri nich lebka a kosti asi 2 – ročného dieťaťa, rozbité mesiačikovité idoly a geometrické idoly         v podobe tkáčských ihlancovitých závaží. Inými dokladmi kultu je stavebná obeta v základoch jedného domu.

Zvláštnosťou miesta je aj jeho náhla záhuba. Odrazu sa stalo niečo, čo pochovalo celé hradisko aj s jeho obyvateľmi. Či sa niekomu podarilo zachrániť je nejasné. Na mieste zostali šperky, vzácne predmety, ale aj veci bežnej potreby. Dokonca hrnce boli postavené na ohniskách ako v bežný deň. Akropola bola zrovnaná so zemou a obrovské kamenné kvádre, ktoré ju tvorili, boli rozmetané po širokom okolí. Nikde sa nenašli stopy po požiari, napriek tomu na kostrách aj kameňoch bolo po hlbšom preskúmaní zrejmé ich vystavenie obrovskej teplote. Zánik hradiska súvisí s množstvom kovových streliek z vnútornej aj vonkajšej strany valov. Útočníci používali tie isté strelky ako obrancovia. Jedinou obeťou vojenského konfliktu je však obranca zabitý v tretej bráne. Zánik teda nepriniesli útočníci z východu, ale vzájomné konflikty domácich skupín medzi rokmi 570 – 560 p.n.l.

Nájdu sa bádatelia, ktorí predpokladajú, že pod hradiskom sú podzemné chodby, vďaka ktorým mohla väčšia časť obyvateľstva skaze uniknúť (na mieste sa našlo len málo kostier zabitých obyvateľov). Táto téza ale nie je však zatiaľ potvrdená.

Zdroje:

http://www.hradiska.sk/2010/05/molpir.htmlhttp://www.archeologiask.sk/halstat/clanok/article/hradisko-smolenice-molpir-a-jeho-stredoeuropsky-vyznam.html

http://www.dobrodruh.sk/kam-na-slovensku/ludozruti-na-molpire

http://zahady.org/tajomne-miesta-na-slovensku-8-cast-zanik-zivota-na-molpire/