Halný je vietor, meteorologický jav, ktorý sa vyskytuje najmä v západných Karpatoch, konkrétne na juhu Poľska. Najintenzívnejší je pod severnými svahmi Vysokých Tatier v regióne Podhalie, no zafúkať môže až do Krakova. Taktiež sa môže objaviť aj v údolí Liptova. Názov pochádza z poľského slova hala, čo v preklade znamená hoľa, horské lúky či horské pastviny.
Je to typ fönového vetra, ktorý je veľmi nárazový, suchý a teplý, vanúci smerom do dolín. Jeho prítomnosť je zjavná hlavne skoro na jar vo februári a v marci alebo v jesenných mesiacoch október, november. Halný vietor sa nárazovo rúti rýchlosťou zhruba 60 m/s. Rekordná rýchlosť zaznamenaná v roku 1968 bola až 86 m/s. Sila vetra je taká veľká, že ľahko láme stromy a vytvára odlesnené polomy. V zime vďaka jeho teplote urýchľuje úbytok snehovej prikrývky. Zvyčajne fúka niekoľko hodín, niekedy to trvá pár dní. Môže mať množstvo negatívnych účinkov aj na človeka. Osoby s depresiou, srdcovými či kardiovaskulárnymi chorobami môžu pociťovať zhoršenie stavu. Ľudia môžu byť podráždenejší, nervóznejší a viac agresívni. Podľa niektorých zdrojov existuje korelácia medzi halným vetrom a počtom samovrážd v danom období.
Literárne spracoval príbeh o účinkoch tohto vetra. Jozef Karika v mysterióznom trilery Smršť. Poľsko-slovenský koprodukčný filmu Vietor rozpráva o Halnom, ktorý nemení iba hory, ale aj ľudí.
Zdroje:
https://zn.sk/zahadny-halny-vietor-polsko/
https://sk.wikipedia.org/wiki/Haln%C3%BD