V roku 1689 dal Strečniansky hrad preskúmať jeho nový majiteľ Ján Jakub Löwenburg. Podnetom k tomu boli chýry o poklade ukrytom na hrade. V ruinách rozpadajúceho sa hradu nenašli žiaden poklad. Ale v krypte pod poškodenou kaplnkou medzi asi päťdesiatimi rakvami a telami zosnulých objavili rakvu s neporušeným telom barónky Žofie Bošňákovej. Napriek tomu, že od jej smrti uplynulo už 45 rokov, nejavilo známky porušenia. Aj keď je zachované telo Žofie Bošňákovej raritou, ale v medicínsko-patologickej praxi to nie je celkom neznáme. V extrémne suchých miestach môže dôjsť k prirodzenej mumifikácii telesnej schránky. Treba však dodať, že v krypte Strečnianskeho hradu bolo neporušené iba telo Žofie Bošňákovej. Telá ostatných zosnulých boli rozpadnuté.
Objav rakvy s telom Žofie na Strečne , vyvolal medzi okolitým ľudom rozruch. Vraveli, že je to zázrak. Žofiu Bosniakovú si ľudia ctili pre jej dobročinné skutky ako sväticu. Dobré srdce a mravné spôsoby mala už v útlom detstve, o jej výchovu sa predsa starala sestra nitrianskeho biskupa. Mladá žena od malička vynikala svojím pôvabom, dobrotou a múdrosťou. Dievčatko bolo poslušné a zbožné. Okrem šľachtického pôvodu a vrodenej nekonfliktnej a pokornej povahy oplývala Žofia aj nežnou krásou Po smrti matky sa starala o mladších súrodencov, nezištne pomáhala ľudu. Týmto si vyslúžila titul „Anjel Šurianskeho hradu“. Žofia neodmietala nijakú prosbu o pomoc. Osobitný ohľad brala na chudobných a trpiacich. Spolu so svojím manželom založili a vydržiavali xenodochium, čiže útulok pre chudobných. Toto xenodochium založili na počesť Sedembolestnej Panny Márie a podľa nej ho aj pomenovali
Ján Jakub Löwenburg dal v roku 1690 narýchlo upraviť hradnú kaplnku na Strečne. Rakvu s neporušeným telom nechal postaviť na vyvýšené miesto. Oznámil nález neporušených ostatkov na Biskupský úrad v Nitre. Zároveň požiadal o preskúmané tohto ľudsky nevysvetliteľného javu. Upozornil na množstvo pútnikov, ktorí prichádzali k Žofiinej rakve. Keďže hrad Strečno nebol obývaný, gróf Löwenburg sa rozhodol premiestniť telesné ostatky Žofie do sídla svojho panstva. A tak ich v roku 1698 dal preniesť zo strečnianskej kaplnky do krypty farského kostola v Tepličke nad Váhom. V roku 1729 slávnostne preniesli jej ostatky do kostola. Tu boli neporušené uchovávané až do 1.apríla 2009 kedy ich zničil psychický narušený muž zo Žiliny. Dnes sa v kostole v truhle nachádzajú len obhorené kosti
Zdroje:
https://plus.sme.sk/c/20243998/najvacsi-zazrak-svatice-zo-strecna.html
https://www.teplickanadvahom.sk/obec-54/historia/zofia-bosniakova/
https://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%BDofia_Bosniakov%C3%A1
https://pmza.sk/aktuality/zofia-bosniakova-%E2%80%93-legenda-a-kult/
https://www.zenyvmeste.sk/zofia-bosniakova-zomrela-ako-35-rocna–jej-telo-ostalo-neporusene-55-rokov