Záznamy v kronikách, rôzne písomné pramene i vedecké štúdie hovoria o deťoch ktoré žili spolu so zvieratami, kým ich nenašli ľudia. Neboli však schopné prispôsobiť svoje správanie ľudskej spoločnosti a po krátkom čase spravidla zomreli. Pojem „vlčie deti“ je zaužívaný predovšetkým v sociológii a psychológii.
Aj u nás sú v kronikách a dobovej tlači zmapované priateľstvá detí a divo žijúcich zvierat – najmä medveďov.
V roku 1661 chytili v liptovských horách asi deväťročného chlapca, ktorý žil medzi medveďmi, hrýzol, škriabal a urputne sa pri chytení bránil, takže lovcom trvalo dosť dlho, kým sa im podarilo zviazať ho a odviesť.
V roku 1767 sa lovci na územie Zvolenskej župy objavili medvedí brloh a v ňom nahé divé dievča. Vek mu odhadli na 18 rokov. Malo svalnatú postavu a veľmi hnedú pokožku. Muži ho odniesli do nemocnice v Krupine. Nebolo schopné ľudskej reči. Tento prípad opísal francúzsky fyzik a vedec J. A. Sigaud de Lafond v Slovníku prírodných divov z roku 1781.
V roku 1818 sa na zber lesných plodov vybrala matka s dvojročným dievčatkom. Dieťa položila na plachtu a vzdialila sa. Keď sa vrátila, dieťa už nenašla. Po 15 rokoch poľovníci zastrelili medvedicu a náhodou objavili pred rokmi stratené dievča. Nepoznalo ľudskú reč, nevedelo chodiť vzpriamene a jedávalo len surové mäso a rastlinnú potravu.
V roku 1844 v chotári obce Hybe pltníci spozorovali divú ľudskú bytosť v spoločnosti medveďa. O mieste stretnutia podali hlásenie obecnému predstavenstvu v Hybe, ktoré informovali aj o tom, že po rovni kráčala o dvoch, ale hore vrchom o štyroch. Horárom sa podarilo šelmu odohnať a divokú ženu odchytiť. Odhadovali jej okolo 20 rokov. Ujala sa jej jedna zo žien z obce. Vyumývala ju a obliekla do šiat. Ona však všetko zo seba postrhala, Vravieť nevedela. Privykali ju aj k práci, ale museli ju k tomu nútiť pod hrozbou trestu. Najradšej sedávala na podstienke a vyhrievala sa na slnku. Po pol druha roku ju vraj odviedli nevedno kam, alebo sama utiekla. Tento posledný prípad je zaznamenaný aj v kronike liptovskej obce Hybe či v Časopise Museálnej slovenskej spoločnosti.
Ďalší z podobných prípadov je známy z pohoria Žiar, kde v roku 1883 objavili v medveďom brlohu dospievajúce dievča. Po nájdení žilo dievča v Slovenskom Pravne. Udáva len, že dievča umrelo veľmi skoro, lebo „nebolo zvyklé ľudskej strave“.
V chotároch Spišskej Magury koncom 19. storočia viacero ľudí nahlásilo pozorovania medvedice, ktorá sa potulovala v lesoch s medvieďatami a asi trojročným dieťaťom.To sa však nepodarilo chytiť a o jeho ďalšom osude sa nič nevie. Časovo najnovšia, no neoverená a veľmi strohá správa hovorí o tom, že v rokoch prvej svetovej vojny vyrástlo medzi medveďmi na strednom Slovensku divé dievča.
Nad týmito prípadmi zo Slovenska vznikajú pochybností z dôvodu zimného spánku medveďov. Niekoľko mesiacov nič neprijímajú ani nevylučujú, ich organizmus žije len z energie uloženej v zásobách tuku. Ľudský organizmus by nízke teploty a nedostatok potravy nemal byť schopný vydržať. Ale existencia týchto prípadov svedčí o opaku. História hovorí, že hoci sú takéto prípady zriedkavé – stali sa. Bez ohľadu na to, že na mnohé otázky nepoznáme a ani nebudeme poznať odpovede
Zdroje:
https://zivot.pluska.sk/pribehy/tarzan-maugli-boli-skutocni
https://blog.postoj.sk/7172/adopcie-deti-zvermi