V lete 1941 pri obrábaní poľa v obci Rišňovce v okrese Nitra objavili súbor strieborných mincí, tzv. brakteátov. Pluh odrezal z malej sivohnedej nádoby vrchnú časť a na svetle sa zablyšťalo takmer 2500 stredovekých mincí. Rišňovský nález je najväčší svojho druhu na Slovensku a jeden z najväčších v rámci Karpatskej kotliny. V celom poklade je asi 450 g čistého striebra, pri priemernej hmotnosti uhorských brakteátov cca 0,2 – 0,3 g. Stredoveké platidlá, brakteáty, boli mince vyrobené z tenkého strieborného plechu a razené len na jednej strane. V Uhorsku sa používali v 12. až 14. storočí. Razili ich v Nemecku, Čechách, na Morave, v Uhorsku, Poľsku a Sliezku. V 12. – 13. storočí bol bežný človek rád, keď získal 10 – 20 takýchto mincí. Niekoľko tisíc brakteátov pri sebe mali iba obchodníci, významní štátni úradníci, cudzí kolonisti, rytieri idúci bojovať s Tatármi a podobne. Podľa datovania najmladšej mince je pravdepodobné, že sa mince dostali do zeme okolo roku 1271. Je to odrazom nepokojných čias v 70-tych rokoch 13. st., kedy sa i na území západného Slovenska odohrávali boje medzi uhorským kráľom Štefanom V. (1270-1272) a českým kráľom Přemyslom Otakarom II. (1253-1278).
Numizmatická analýza mincí z rišňovského pokladu priniesla niekoľko zaujímavých faktov. Jedným z nich je, že brakteáty, na ktorých po dlhé roky bádatelia videli pre ich oter iba nezreteľnú veľkú škvrnu, nesú motív troch navzájom spojených mužských hláv. Jedna je výrazne starecká, s bradou, fúzmi, vráskami. Druhá mladícka, s bradou, ale bez vrások, tretia detského výzoru. Je to personifikácia sv. Trojice, veľmi vzácna v našom prostredí, lebo obraz časti človeka s tromi tvárami sa objavuje iba na stredovekých freskách. Zobrazenie na tomto type uhorských brakteátov je jedným z najstarších stredovekých vyobrazení sv. Trojice ako Triglava v rámci celej Európy.