V roku 1634 grófka Katarína Forgáeová rod. Pálffyová postavila na poďakovanie za záchranu manžela zo smrteľného nebezpečenstva 4 prícestné kaplnky. V jednej z nich dala postaviť sochu Sedembolestnej, ktorá sa neskôr dostala na hlavný oltár. Socha je dielom neznámeho umelca, vyrezaná z dreva.
Z roku 1802 sa viaže k soche Sedembolestnej neobyčajná udalosť. Vtedajší topoľčiansky richtár Šuchman usporiadal veľkú hostinu. Okrem stoličných pánov a úradníkov zavolal na ňu aj závadského farára Jána Andrejkoviča. Už bola tma keď sa Andrejkovič vydal na cestu domov. Keď prišli ku kaplnke, v ktorej bola umiestnená socha, kone odrazu zastali. Darmo ich kočiš nútil ďalej, ani sa z miesta nepohli. Na otázku p. farára, prečo sa kone tak vzpierajú, kočiš odpovedá: „Vidím stáť pred koňmi ženu bielo oblečenú, ktorá vyšla z kaplnky.“ „Šľahni ju bičom“, hovorí mu farár. Prestrašený kočiš sa zdráhal. Pána farára prešla trpezlivosť. Sám šľahol bičom, pričom zasiahol tajomnú bielu ženu. Záhadná pani hneď zmizla. Kone sa rozbehli veľkým cvalom ďalej. Na druhý deň bolo vidieť na ľavom líci sochy Sedembolestnej hlbokú, krvavú čiaru, ktorá je tam podnes. Farár ochorel a onedlho zomrel.
. . Roku Pána 1856 bola postavená kalvária, ktorá je dodnes vzácnou ozdobou mesta. Nad studničkou, prameňom zázračnej vody, postavili, resp. upravili murovanú kaplnku na pamiatku tragickej udalosti, ktorá sa udiala po hostine u richtára Michala Šuchmana v decembri roku Pána 1807.
Chýr o Sedembolestnej s ranou na ľavom líci sa stal istým symbolom pokory a utrpenia na Slovensku. Socha Sedembolestnej bola veriacimi ľuďmi považovaná za zázračnú. Ako uviedol kronikár, mnohí chorí a nešťastní ďakovali patrónke Slovenska, Sedembolestnej Panne Márii za vypočuté prosby.
Zdroje:
http://www.topolcany.fara.sk/historia.html
http://ukrizovananekonecnalaskamilujemta.sk/wordpress/?cat=62
http://topolcany-naj.blog.cz/
Foto: autor