Zvyšky rotundy boli objavené v Michalovciach, v areáli Zemplínskeho múzea. Je to doteraz najvýchodnejšie situovaná rotunda na Slovensku.
V rotunde sa našla kamenná platňa s nápisom v cyrilike, ktorý sa vedcom dodnes nepodarilo úplne rozlúštiť. Patrí medzi veľké záhady slovenskej, ale aj zahraničnej archeológie. Nález nápisu vyvolal záujem vo vedeckom svete. Pri pokusoch o prečítanie a určenie kultúrno-historického významu dochádzalo k protichodným záverom. Odborníci sa zväčša nazdávajú, že na kameni je nápis “Tu odpočíva knieža Presian, narodený 996, zomrelý 1061″. Knieža Presian by mal pochádzať z Bulharska. Nie je jasné, či ide priamo o náhrobný kameň a ani to, v akom vzťahu je k rotunde, keďže sa našiel v sekundárnej polohe.
Keďže doba vzniku rotundy nie je doložená písomnými prameňmi, odborníci dodnes nemajú jednotný názor na datovanie tejto stavby. Podľa objaviteľa ( v roku 1951) Jaroslava Vizdala bola rotunda zapustená do veľkomoravského horizontu – v jej okolí je totiž doložené osídlenie od 9. storočia. Uvedené datovanie podporil aj historik Peter Ratkoš – rozmery michalovskej rotundy sú totiž takmer rovnaké ako rozmery rotundy v Ducovom a Nitrianskej Blatnici. Iní na základe revízneho výskumu v rokoch 1977-78 tvrdia, že rotundu dal okolo polovice 11. storočia postaviť uhorský kráľ. Patrila mu totiž všetka pôda v krajine. Z tohto obdobia pravdepodobne pochádza aj zachovaná rotunda v Horianoch – vo východnej časti ukrajinského mesta Užhorod. Datovanie rotundy teda do dnešných dní kolíše medzi 9. – 12. storočím, nakoľko podobný typ stavieb sa budoval až do 13. storočia .
Rotunda a kamenná platňa s doteraz presne nerozlúšteným nápisom patria do dnešných dní medzi veľké záhady slovenskej archeológie.
Zdroje:
http://apsida.sk/c/10113/michalovce
http://www.regionalnedejiny.sk/?p=13295
http://www.michalovce.sk/sk/register/zaklady-rotundy-v-areali-zemplinskeho-muzea
http://www.michal1.sk/na-citanie/michal-boka/79-michal-boka/149-preila-michalovska-rotunda-veku-moravu