ZLATÉ NITE
Nedávno som sa dočítal v knihe Brány do dávnoveku od Štefana Janšáka, o jednom záhadnom mieste.. Napísal: „ Zlaté klenoty spolu s meďou a bronzom boli dosť bežnou ozdobou našich predkov. O tom hádam najlepšie svedectvo podáva ináč už dávny nález na Borovej hore pri Sliači. Keď tam raz ľudia kosili raž, spozorovali na viacerých steblách slamy a na klasoch navlečené špirály z tenkých zlatých drôtikov. Istotne ich nebolo málo, keď padli žencom do očí i pri takej práci ako je kosba.“ Toľko a nič viac.
Snažil som sa o tom niečo zistiť . Naozaj aj z iného zdroja bolo potvrdené, že už v 17 storočí boli objavované rôzne kovové krúžky a špirály ovíjajúce rastliny. Najväčšie množstvo čistého zlata z obdobia praveku na území Slovenska sa našlo práve na Borovej Hore. Travertínový pahorok Borová hora (335 m n. m.), s minerálnym jazierkom s mierne rádioaktívnou vodou, sa nachádza na severnom okraji katastra Zvolena.
Zachované písomné záznamy o nálezoch zlata na Borovej hore svedčí, že bola naozaj našou zlatou Trójou. V 17. storočí sa tu našiel zlatý drôt, roku 1723 dva kruhy vážiace 10 zlatých kremnických dukátov, roku 1737 zlatý predmet, roku 1836 znovu drôt z rýdzeho zlata. Keď v 19. storočí čistili jazierko, na dne našli množstvo vzácnych umeleckých predmetov, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v zbierkach múzeí po celej Európe. V roku 2001 hrozil predaj areálu a jeho čiastočné zastavanie rodinnými domami. To vyvolalo aj potrebu archeologického výskumu. Na konci výskumu objavili bronzové predmety a takmer pol kila zlatého drôtu. Vlastne zlatých krúžkov zavinutých do trubice. Čo mali tieto predmety predstavovať, nie je celkom jasné, možno išlo o nejaký šperk. Toľko len o známych, zaznamenaných nálezoch.
Toto čisté praveké zlato tu nachádzali ľudia od stredoveku a množstvo nájdeného zlata viedlo k tomu, že mesto Zvolen bolo považované za banské mesto. V roku 1663 začalo mesto Zvolen na Borovej Hore kopať baňu, pretože v tej dobe nájdené rýdze zlato pokladali za zázrak prírody a nie za výtvor predchádzajúcich kultúr. V bani na Borovej hore boli potom v roku 1775 ďalšie pokusy o ťažbu zlata. V roku 1834 baníci začali opäť v bani pracovať . Okrem travertínu však pod zemou nenašli žiadnu rudu, čo dodnes pripomína aj názov tohto miesta – Nahaj baňa.
História tohto vŕška zvádza k mnohým, niekedy aj pomerne odvážnym teóriám. Staršie a súčasné nálezy však potvrdzujú kultový význam jazierka a kopca v dobe bronzovej. Už od praveku mohlo jazierko slúžiť ako obetisko, kam naši predkovia vhadzovali dary bohom. Zrejme tu nebola celkom bežná osada, aj keď s určitosťou to dnes, samozrejme, povedať nevieme. V Gánovciach bolo v travertínovej kope podobné jazierko, tiež tam našli zaujímavé nálezy. Podobná lokalita je aj na Liptove. Je teda možné, že našich predkov lákali takéto miesta ako obetisko,
Zdroje:
http://www.zivot.sk/clanok/502532/lezi-na-zvolenskom-vrsku-poklad-legendy-hovoria-o-zlatej-troji
https://www.bystricoviny.sk/historia-2/borova-hora-vo-zvolene-slovenska-zlata-troja/