O existencii siete podzemných chodieb pod Dunajom sa dodnes stále špekuluje. Existujú isté indície, že chodby skutočne existovali a aj keď poškodené či zavalené existujú pravdepodobne dodnes. Chodby sa tiahli z Bratislavského Hradu na územie dnešného Hainburgu v Rakúsku a podľa niektorých bádateľov viedla jedna vetva údajne až do Viedne. Z nedávnej histórie sa vie, že v 80 rokoch dvadsiateho storočia našli pri rekonštrukcii tunela, v ktorom dnes popod hrad premávajú električky, chodbu vedúcu smerom k Dunaju. Táto chodba zároveň klesala pod hladinu vody v Dunaji. Tesne pred vstupom do podzemia popod Dunaj však našli zával.
Erich Kruger v legende, ktorú zapísal do svojej zbierky uvádza: „V lete roku 1565 navštívil Bratislavu Evan de Paess s manželkou Monou. Išlo o francúzskych šľachticov, ktorý tu boli z neznámych príčin. Evan bol záhadný muž, ktorého prezývali démon. Mona trpela pod jeho krutosťou a bola na pokraji zrútenia. 17.8.1565 Evan pozval Monu na prechádzku popod Bratislavský hrad. Získal povolenie na vstup do podzemia a tam prišlo ku tragédii. Evan Monu uškrtil a stiahol ju chodbou dole pod Dunaj, kde už bol pripravený kamenný sarkofág. Monu uložil do sarkofágu a odišiel späť do Francúzska. Keď sa vrátil späť sám kancelár na kráľovskom dvore ihneď poslal do Bratislavy Emisárov, aby Monu vyhľadali a priviezli na kráľovský dvor. Keď Emisári prišli do Bratislavy, správca im vydal povolenie, aby prehľadali podzemné chodby vedúce popod Dunaj. Emisári sa z podzemia nevrátili. Správca hradu poslal stráže, aby ich vyhľadali. Emisárov našli mŕtvych v chodbe, kde bol aj prázdny sarkofág. Vo Francúzsku sa nachádza listina, ktorou kráľovský kancelár naozaj emisárom príkaz, aby Monu v Bratislave hľadali a priviezli späť. Záznam rovnako uvádza, že emisári sa nevrátili. Ešte jedna zmienka sa viaže k Evanovi, ktorý zomrel v roku 1566 a hádajte ako ? Dodnes nikto neobjasnil, čo sa stalo a ako sa to vôbec stalo. Evanovo telo našli bezvládne na dnešnej Petržalskej strane Dunaja. Bol utopený.“ Toľko hovoria romantici.
Historici sa nám tiež snažia objasniť povesti. Chodba z hradu síce viedla k Dunaju, však nie ďalej. Pri Vydrici nebol únikový tunel, ale Kempelenov vodovod, ktorý konskou silou z rieky pumpoval do kráľovskej rezidencie pitnú vodu. Wolfgang von Kempelen ho postavil v 18. storočí a bol v rúrach v klenutej chodbe z kvalitných tehál. Vytláčala sa voda z dunajského brehu do pivnice pod nádvorím hradného paláca, čiže až do výšky 80 metrov. Táto tehlová chodba ostala čiastočne zachovaná a na začiatku 20. storočia spôsobila, že vznikla povesť o podzemnej chodbe. Neslúžila však nikomu na tajné prechádzky, nanajvýš na kontroly potrubia.
Odborníci hovoria nasledovné. V 15. storočí by bolo nesmierne ťažké vybudovať chodbu a spájať Bratislavu s Hainburgom. Upozorňujú na nemožnosť raziť tunel vo vyššej hĺbke pre nestabilné podložie pod Dunajom.
Legendy sú však rozprávky založené na čiastočnej pravde. To, aký veľký podiel pravdy v je nich, je bez overených faktov, už len na nás samotných.
Zdroje:
https://zn.sk/tajna-chodba-tunel-pod-dunajom/
https://www.bratislavskenoviny.sk/historia/12438-tajna-chodba-bola-vlastne-vodovodom
http://paranormal-project.eu/index.php/2017/02/20/zaujimave-historicke-fakty-2-temna-vdova/