Kým v súčasnosti tabuizované ľudožrútstvo poukazuje na psychickú poruchu, naši predkovia mali k pojedaniu svojho druhu celkom iný postoj.
Najnovšie potvrdzuje prítomnosť ľudožrútstva v dejinách ľudstva aj genetický výskum chorôb centrálneho nervového systému. Vyplýva z neho, že u súčasných civilizácií sa vyvinula imunita voči jednej z foriem Creutzfeldtovej-Jakobovej choroby, ktorá sa šírila u pravekých populácií jedením infikovaného tkaniva ľudského mozgu.„ Kanibali z Papuy-Novej Guiney na ňu umierali. No a keďže my už máme proti tejto chorobe imunitu, znamená to, že sa musela u nás postupne vyvinúť a že niekedy v praveku bola naša populácia silne kanibalská.
Na našom území sa dochovali prejavy ľudskej antropofágie – pojedania ľudského mäsa – od staršej doby bronzovej. Na ľudský kanibalizmus poukazuje predovšetkým vzhľad kostí – pri niektorých predpokladáme, že prešli tepelnou úpravou. Ďalej tento jav potvrdzuje lokalizácia a typ zlomenín lebečného krytu a dlhých kostí končatín, stopy po rezných ranách na kostiach v oblasti kĺbov a predovšetkým stopy po porciovaní
Antropofágia je v praveku i mladších dejinách pomerne bežná. Potvrdili ju vykopávky v Budmericiach, Štúrove,, v jaskyni v Zádielskej doline, na vrchu Molpír pri Smoleniciach a na mnohých ďalších miestach Slovenska.
Zvlášť záhadné nálezy boli zistené pri prieskume mohyly v Palárikove na južnom Slovensku zistil neuveriteľne zvláštnu vec. Naspodku mohyly bol bohatý hrob bojovníka z čias mladšej doby bronzovej, ktorému síce mohylu postavili, ale v hrobe neležal. Ide o tzv. kenotaf, symbolický hrob. Verilo sa, že mŕtvi bez hrobu škodia. O kus vyššie boli v mohyle tri kostry – mužská, ženská a detská. Mohylu niekto vykradol, ale na kostiach bolo na vidno, že mali na sebe šperky. Šlo teda o bohatých zomrelých, navyše, v hrobe sa našlo aj čosi ako kráľovské železné žezlo. Išlo zrejme o hrob keltských druidov, kňazov, ktorí sa do tých čias na Slovensku ešte nenašli. Ešte vyššie sa našli pamiatky z tureckých vojen. Bola tam jama, v ktorej ležal zviazaný chlapček a mal vedľa seba položenú brúsku. Vyzerá to tak, že ho ktosi obetoval, napríklad za dobrú úrodu. Je to neuveriteľné, objav pochádzal zo 16. storočia a jeho zavraždenie bolo vyslovene pohanským rituálom! Ešte o kus ďalej bola ďalšia jama, v ktorej ležali rozsekaní vojaci a s ich kosťami boli zmiešané posekané kosti zvierat. Niektorí vojaci boli pravdepodobne obeťou ľudožrútstva. Najprekvapujúcejší bol však vrchol tej mohyly. Našli sa na ňom ľudské telá z novoveku spred sto, možno až dvesto rokov, ako svedčili zvyšky šiat. Okolo nich boli stopy po pohanských obradoch, vajíčko pod keramickou šálkou, symbol zrodu života, kosti sliepok či kohútov ako ochrana pred zmokom. Je šokujúce, že v mohyle sa našli aj kosti detí, ktoré ktosi uvaril – neuveriteľné. Ľudožrúti v Palárikove v 18., alebo dokonca v 19. storočí! Je to skutočne záhadné. Na jednom mieste sa v minulosti sústredilo toľko udalostí.
Ako naznačujú aj písomné záznamy naši predkovia mali ešte pred dvesto rokmi skúsenosti s varením ľudí. Vo Fándlyho Zelinkárovi z konca 18. storočia (v pôvodnom vydaní, z moderného vydania ich vypustili), sú recepty na lieky s použitím ľudského tela. Napríklad : var hlavu človeka… a potom všetko podrv na prach. Fándly celého Zelinkára nenapísal, je to zrejme dielo viacerých autorov, ale vtedajšie liečebné praktiky jednoducho také boli. Upozornil na to aj polyhistor a farár Jozef Ľudovít Holuby ktorý sa s nimi stretol aj naživo. (* 1836, Lubina, – † 1923, Pezinok), Píše o ľudových liečiteľkách, ktoré vykopávali telesné zvyšky nenarodených detí. Spomína farárov, ktorí museli ľuďom zabraňovať, aby sa nepribližovali k mŕtvym. Najmä obesenci boli vyhľadávanou korisťou.
Zdroje:
https://refresher.sk/43731-Na-Slovensku-vladli-kanibali-Okolo-jedenia-deti-si-postavili-kult-ktory-praktizovali-na-tajomnom-hradisku-este-z-praveku
http://www.pluska.sk/plus-7-dni/relax/archeologovia-sokuju-sme-potomkovia-kanibalov.html
https://www.cas.sk/clanok/302903/mrtvi-novorodenci-pes-bez-hlavy-a-prevarene-kosti-hovoria-jasnou-recou-kanibali-na-slovensku/