Veľmi dlho sa nevedelo, že i na Slovensku existovalo mestečko staré okolo 3500 rokov, ktoré malo veľa spoločného s gréckymi Mykénami. A ním bol Spišský Štvrtok, lepšie povedané Myšia Hôrka, kde jej obyvatelia postavili pevnosť na strategicky dôležitej ceste, tzv. Severnej ceste. Osadu chránili najstaršie kamenné múry a najstaršia kamenná architektúra v pravekej strednej Európe. Múry, ktoré sa až príliš podobajú na tie, ktoré chránili antické Mykény. Prvá písomná správa o objekte sa objavila až koncom 19 storočia. V tom čase ešte existovali zbytky múrov vyše dvoch metrov vysoké. Občania z blízkych z okolitých obcí postupne múry rozoberali a otesané kamene odvážali na stavbu svojich domov. Myšej Hôrke hrozila úplná devastácia, ktorú nakoniec úrady po 1. svetovej vojne zakázali. Zvyšky opevnenia na Myšej Hôrke nemajú v európskom prostredí doteraz rovnocennú náhradu. Usudzuje sa, že v strednej Európe pred 3500 rokmi bol pravek a prvotnopospolná spoločnosť, kým na juhu Európy, i v gréckych Mykénach, existovala už rozvinutá otrokárska spoločnosť. Mykénske, krétske a grécke kultúrne vplyvy sa vtedy šírili do iných civilizačných stredísk v Európe. Vykopávky ukázali, že mestečko na Myšej Hôrke malo dokonalé vojenské opevnenie a domy usporiadané do ulíc podľa premysleného urbanistického plánu. Malo rozlohu asi 6600 m2 a bolo chránené neobvyklým systémom. Stačí zdôrazniť, že val chránený kamennými múrmi bol 6 m široký a pred ním bol ešte osobitný kamenný múr a 6 m široká priekopa. Múry boli postavené rovnakým spôsobom ako mykénske hradby, čiže nasucho poukladanými, precízne opracovanými a do seba zapadajúcimi kameňmi. Je to najstaršie nájdené kamenné opevnenie v pravekej strednej Európe. Najcennejšie nálezy z Myšej Hôrky, ktoré sa v Európe považujú za významné a známe aj v odborných kruhoch sú: prekrásny zlatý náramok zdobený mykénskou ornamentikou, bronzová ozdoba s centrálne umiestneným symbolom slnka s dvoma štylizovanými obrátenými levími hlavami, bronzové ihlice, prstene, náušnice, prívesky srdcovitého tvaru, mesiačikové ozdoby, ľudská plastika a neobyčajne rozmanitá keramika Zvláštnosťou sú prenosné hlinené piecky – pyrauny, ktoré pravdepodobne slúžili na prípravu jedál. Unikátny je pyraunos na kultové účely. Oveľa menšie pyrauny sa našli v Gánovciach, Veľkej Lomnici a na Dreveníku pri Spišskom hrade. A ešte jeden fakt. Všetky lokality ľudí z tohto obdobia na Spiši, sú situované tak, aby z nich bolo dobre vidieť na Vysoké Tatry. Zrejme Tatry hrali v kulte takú istú úlohu, ako kedysi Olymp v starom Grécku. Archeológovia dospeli k názoru, že starovekú osadu vybudovali ľudia otomanskej kultúry, teda prisťahovalci zo Sedmohradska, ktorí dobre poznali vtedajšie mestá a ich ochranu. Lákala ich sem i bohatá surovinová základňa, ktorú im poskytovalo Slovenské Rudohorie. Spomínaní prisťahovalci priniesli na Spiš svoju kultúru, ktorú tu ešte zveľadili. Tak na Myšej Hôrke vznikla v praveku jedna z najvyspelejších civilizácií strednej Európy. Tento fakt je dostatočným dôkazom toho, že naše územie už vtedy bolo nezanedbateľnou častou Európy. Toto mestečko zaniklo náhle. Keďže sa tu našlo ukrytých mnoho vzácnych predmetov, po ktoré sa nikto nevrátil, tak historici predpokladajú, že došlo k požiaru. Celé mesto vyhorelo a obyvatelia boli zrejme odvlečení. K takejto tragédii mohlo dôjsť len počas vojny. A keďže protivníci dokázali prekonať také mocné opevnenie, muselo ich byť mnohonásobne viac. Kto bol ich nepriateľom zostáva záhadou, z pamiatok sa to nedá vyčítať. Zaujímavé je, že takmer všetky mestá zo staršej doby bronzovej zanikli požiarom. Myšia Hôrka potom už nebola nikdy viac osídlená.
Zdroje:
http://www.spisskystvrtok.sk/obec-21/historia/dejiny-obce/slovenske-mykeny-mysia-horka-/
http://www.pokladyslovenska.sk/historia/111-myia-horka-slovenske-mykeny
http://www.hradiska.sk/2010/06/spissky-stvrtok-slovenske-mykeny.html
https://www.lovecpokladu.cz/home/spissky-stvrtok-slovenske-mykeny-2932
https://spravy.pravda.sk/regiony/clanok/205706-archeologovia-skumaju-slovenske-mykeny/