Pixida:
Pôvod pyxidy, vzácnej škatuľky zo slonovinovej kosti, nájdenej v Čiernych Kľačanoch, je dodnes nevysvetlený. Slonovina a výrobky z nej boli v staroveku viac hodnotené ako zlato. Od počiatku ale bolo jasné, že pyxida predstavuje archeologický nález mimoriadnej historickej a umeleckej hodnoty v rámci celého stredodunajského priestoru. Zo zlomkov, ktoré náhodne objavili žiaci miestnej školy v roku 1974 vo výkope pre vodovodné potrubie (údajne neďaleko rozrušeného kostrového hrobu z neskoroveľkomoravského alebo poveľkomoravského obdobia) sa podarilo zrekonštruovať celý plášť valcovitej schránky. Z pôvodného vrchnáka a zámky pyxidy sa žiaľ nezachovali žiadne zvyšky.
Sú viaceré teórie ako sa k nám mohla dostať. Mohlo to byť napríklad zásluhou kmeňov v čase sťahovania národov. Ale pri hodnotení tohto jedinečného nálezu archeológovia dospeli k hypotéze, že ide pravdepodobne o jeden z darov, ktoré priniesla misia solúnskych bratov na Veľkú Moravu. Zmienka o diplomatických daroch, ktorými byzantský cisár Michal III. vybavil misiu k Rastislavovi dlho zostávala archeologickým bádaním nepovšimnutá. Odovzdávanie darov – mohli to byť šperky a nádoby zo vzácnych kovov, honosné ozdoby a súčasti výzbroje, drahocenné textílie a rúcha, neskôr aj vzácne liturgické predmety totiž od nepamäti patrilo k dôležitým aktom diplomacie. Pri zbežnom pohľade na výjavy reliéfne zobrazené na pyxide sa zdá, že interpretácia ikonografie je jasná a bezproblémová. Ide o zobrazenie dvoch základných živiteľských zamestnaní ľudstva, pastierstva a roľníctva.
Na rozmachu produkcie pyxíd mala značnú zásluhu cirkev. Kresťanská liturgia prevzala používanie pyxidy nielen ako nádobky na kadidlo, ale predovšetkým ako schránky na ukladanie relikvií a eucharistie. Mohla slúžiť aj ako schránka na relikvie sv. Klimenta.
Výskyt vzácnej pyxidy v širšej oblasti Nitry je vzhľadom na mocenské a kultúrne postavenie tohto, jedného z centier Veľkej Moravy ľahko pochopiteľný. Problém, pri riešení ktorého sú zatiaľ iba úvahy a dohady je, prečo sa pyxida, ak sa prikloníme k hypotéze, že jej prinesenie z Konštantinopolu priamo súvisí s misiou solúnskych bratov Konštantína-Cyrila a Metoda, nenašla v Nitre, ale pri Zlatých Moravciach. Bolo by možné nadhodiť niekoľko vysvetlení. Najpravdepodobnejší je predpoklad, že pyxidu z Nitry odniesli v období pohnutých udalostí rokov 885-887, po Metodovej smrti. Po zákaze slovanskej liturgie, prenasledovaní a väznení jej kňazov v dôsledku Wichingových intríg došlo k vyhnaniu zo dvesto duchovných staroslovienskeho obradu z Veľkej Moravy. Možno odôvodnene predpokladať, že neodišli všetci Metodovi žiaci a stúpenci. Vtedy sa poškodená pyxida mohla ocitnúť v držbe tých príslušníkov staroslovienskeho obradu, ktorí neodišli z Veľkej Moravy na Balkán, ale sa uchýlili do podhorských oblastí na sever a východ od Nitry. Nové, stále sa množiace nálezy z veľkomoravského a poveľkomoravského obdobia v širšej nitrianskej enkláve (v minulých rokoch najmä nečakané a prekvapivé objavy v Bojnej) poukazujú, i keď nepriamo, o význame kultúrnej pozície a tradícií veľkomoravskej Nitry.
Objasniť pôvod vzácnej pyxidy je cieľom ďalšieho archeologického výskumu na mieste jej nálezu v oblasti Čiernych Kľačanoch. Archeológovia hľadajú najmä hroby, ktorých datovanie by mohlo potvrdiť alebo vyvrátiť túto teóriu.
Zdroje:
https://nasanitra.sme.sk/c/4832840/archeologovia-chcu-objasnit-zahadu-vzacnej-pyxidy.html