Záhady na Slovensku – vynálezca

19. februára 2017, pieroaz55, Záhady na Slovensku

 

Kempelen:

Koncom 18. storočia ohúrila Európu a potom aj Ameriku neuveriteľná správa. Bratislavský vynálezca a konštruktér Wolfgang von Kempelen zhotovil mechanický stroj hrajúci šach! A keby len to – automat v podobe Turka v kráľovskej hre svojich ľudských protivníkov nemilosrdne porážal. Tento „zázrak techniky“ od začiatku vyvolával úžas i pochybnosti.

Johann Wolfgang von Kempelen sa narodil 23. januára 1734 v Bratislave. Jeho otec EngelbertKempelen bol vysokým colným úradníkom, ktorého povýšili do šľachtického stavu. Johann Wolfgang von Kempelen študoval filozofiu a právo v Györi a vo Viedni. Ovládal osem jazykov, okrem rodnej nemčiny a úradnej latinčiny všetky hlavné svetové jazyky a maďarčinu a slovenčinu.

Najviac vo svete ho preslávil automat, tvorený figúrou Turka v životnej veľkosti, sediacou za skriňou so šachovnicou, ktorý bol schopný riešiť zložitejšie šachové úlohy.  Predstavenie pre divákov bolo vskutku pôsobivé. Kempelen na úvod postupne otváral na skrini predné i zadné dvierka a zásuvky, pričom odhalil sústavu zložitého mechanizmu. Bolo pritom vidieť aj cez vnútro skrine na druhú stranu. Zdalo sa teda nemožné, že by sa tam mohol ukrývať človek. Vynálezca natiahol stroj kľukou, ozval sa chod ozubených kolies a Turek ožil. Pohyboval hlavou a očami, rukou presúval figúrky na šachovnici. V šachových partiách mnohokrát porazil svojich súperov, ktorými boli aj významné osobnosti tej doby ako Katarína II. či Benjamin Franklin. Najslávnejším vystúpením Turka bolo stretnutie s Napoleonom Bonapartom v roku 1809 vo viedenskom Schönbrunne. Francúzsky cisár sa najprv snažil automat provokovať ťahmi proti pravidlám, Turek reagoval tým, že zmietol figúrky zo šachovnice. Proti mocnému imperátorovi to bola poriadna drzosť. Napoleon však na šachových poliach genialitou neoplýval a v nasledujúcej riadnej partii musel kapitulovať už v devätnástom ťahu..Po Kempelenovej smrti kúpil stroj bavorský hudobník a impresário Johann Mälzel. Zdokonalil ho tak, že vedel napríklad vysloviť francúzsky výraz „Échec!“ – Šach!

Tajomstvo Turka (pod týmto názvom neskôr precestoval svet s rôznymi majiteľmi)  sa nikdy nepodarilo uspokojivo vyriešiť. Keďže sa nezachoval, možno sa len domnievať, že mohol byť ovládaný človekom  menšieho vzrastu, aby sa mohol ukryť v dômyselne zostrojenej skrinke. V každom prípade bol automat veľmi dômyselne skonštruovaný, aby človek v stiesnenom priestore a bez priameho pohľadu na šachovnicu mohol ovládať posúvanie figúrok. Ako presne by tento systém fungoval, to však nevieme. Konštrukcia kĺbových mechanizmov a ďalšie technické detaily automatu však predstavovali vrchol jemnej mechaniky v tomto období. Turek sa postupne dostal na okraj záujmu a napokon skončil zabudnutý v Múzeu kuriozít v americkej Filadelfii. Tam v roku 1854 pri požiari zhorel. V ohni bolo údajne počuť jeho výkriky: „Échec! Échec!“

Bol vynálezca, technik, priekopník hydrotechniky, prekladateľ a publicista.  Johann Wolfgang von Kempelen skonštruoval okrem šachového automatu aj prvý písací stroj pre nevidiacich a hovoriaci stroj. Postavil vodné čerpadlo pre Bratislavský hrad a pre mesto navrhol pontónový most cez Dunaj. V parku cisárskeho zámku Schönbrun vo Viedni skonštruoval vodomet. Keď na Bratislavskom hrade vyschla studňa, vytvoril technicky náročný systém čerpadiel, ktorým sa prečerpávala voda z podhradia na hrad. V roku 1791 vydal priekopnícke dielo Mechanizmus ľudskej reči, v ktorom sa venuje pôvodu reči, anatómii a fyziológii hlasových orgánov. Pre jeho progresívne názory ho označili za zakladateľa fonetiky (náuky o ľudskej reči). Posledná verzia jeho prístroja na simuláciu ľudskej reči, na ktorom pracoval približne 20 rokov, sa údajne zachovala a od roku 1906 je exponátom múzea v nemeckom Mníchove. Jeho konštrukcie sa zaoberal po celý život a aj dnešná moderná veda ho označuje za najvýznamnejší. Skrátka na tú dobu vynímočný človek.

V roku 1796 Johanna Wolfganga von Kempelena vo veku 62 rokov penzionovali. Po ôsmich rokoch, 26. marca 1804 zomrel vo Viedni, kde je aj pochovaný.

 

Zdroje:

http://www.bratislavaweb.sk/clanok/slavny-kempelenov-sachovy-automat-vedeli-ste

http://www.slovacivosvete.sk/853/tajomstvo-turka.php

http://www.patentovat.sk/vynalezcovia/jan-wolfgang-kempelen/

http://skolskyservis.teraz.sk/zaujimavosti/wolfgang-von-kempelen-automat/7737-clanok.html

http://www.pluska.sk/zazracnysvet/historia/06/tajomstvo-sachoveho-turka.html