Biatec
Poklady zlatých a strieborných mincí na území Bratislavy pochádzajúce z obdobia počiatku nášho letopočtu nie sú výnimočnosťou. Výnimočné na nich je ich početnosť a ojedinelosť. Nálezy boli i v Jarovciach, vo Vajnoroch, v Devíne, Devínskej Novej Vsi a na ďalších nie príliš vzdialených miestach mimo bratislavského obvodu, ako aj v neďalekom Rakúsku. Sú charakteristické zreteľne čitateľným latinským textom. Na minciach môžeme čítať nápisy AINORIX, BVSV, BVSSVMARUS, COBROVOMARUS, COISA, COVNOS, COVIOMARUS, DEVIL, FARIARIX, IANTUMARUS, MACCIUS, NONNOS, TITTO a BIATEC, ktorý sa na minciach vyskytuje najčastejšie. Podľa neho dostali mince tzv. bratislavského typu pomenovanie Biateky.
Kto však razil tieto mince? Mince bratislavského typu (Biateky) vraj razili keltskí Bójovia. Poznatok je však založený na predpokladoch a nepodložených predstavách. Biateky sú zvláštne tým, že sa na nich síce nachádzajú texty vyrazené v latinčine, avšak v latinčine nemajú žiaden význam. Tento dôležitý fakt viedol k úvahe, že ide o peniaze nie Rímskeho pôvodu. Ťažko povedať, kto prvý prišiel s nápadom, že ide keltských Bójov, Každopádne však ani dnes to nik nedokáže jednoznačne potvrdiť. Absencia jazyka Bójov žiaľ neumožňuje nájsť vysvetlenie pre neznáme texty na minciach. Na základe jazykového výskumu a epigrafických paralel sa došlo k záveru, že ide o mená bójskych panovníkov. Na mieste je však otázka, ako sa taký veľký počet osôb mohol mocensky uplatniť v pomerne obmedzenom geografickom i časovom priestore, aký prichádza do úvahy v súvislosti s hypotetickým bratislavským keltským opidom vybudovaným Bójmi. Žiadny antický písomný prameň nezaznamenáva existenciu keltského centra, ani neuvádza nikoho z jeho predstaviteľov. Panovník raziaci mince na svojom území, musel byť Rimanom známy. To, že sa jeho meno nevyskytuje v žiadnych záznamoch môže síce svedčiť o tom, že sa jednoducho dotyčné dokumenty nezachovali, no omnoho pravdepodobnejšie je, že Biatec nebolo meno.
Tieto mince sú považované za najstarší doklad používania písma na našom území. Ich pôvod však ostáva záhadou
Zdroje:
http://fpv.uniza.sk/orgpoz/platidla/Keltske%20mince.html#kap5
http://www.marava.sgo.sk/Marava2.pdf