piero

Spišský hrad má tiež svoje záhady. Pri výskumných prácach, ktoré sa začali ešte v r. 1969, objavili pod stovkami ton sutín základy priestrannej veže s mimoriadne hrubými stenami. /miestami až 4 m. / Stavba nemá so stredovekým hradom nič spoločné, vznikla oveľa skôr. Snáď na rozhraní praveku a stredoveku. Veža mala nepravidelný okrúhly tvar s neuveriteľným priemerom 23 m. a predpokladanou výškou 15 až 20 m. Objav vyvolal množstvo otázok, na ktoré sa len hľadajú odpovede. Už samotné stavebné práce predstavovali mimoriadne stavebné nasadenie a použitie pomerne vyspelej stavebnej techniky.  Slúžila pravdepodobne ako obranné útočište pre desiatky možno aj stovky ľudí. Podobnú, avšak dosiaľ zachovanú vežu z veľkých, nahrubo opracovaných kamenných kvádrov majú aj na českom hrade Zvíkov a volajú ju Markomanka. Vznik zvíkovskej veže je opäť ako v prípade spišskej veľmi neistý.  Keby však boli podobné stavby v okolí bavorského Rezna, nikto by nepochyboval, že ide o stavbu z rímskeho obdobia. Obe tieto  stavby však spojuje keltská minulosť miesta kde stoja. Na Slovensku to bolo centrum slovenských Kotínov a v Čechách pravdepodobne jedno zo správnych centier českých Bojov. Ale kto vežu postavil? To sa môžeme zatiaľ len dohadovať. Ako veža zanikla? Dnes vieme, že to bola geologická katastrofa. Obrovský kus brala sa odlomil a zrútil do doliny. Zlom zasiahol i vežu. Alebo to bola ona sama, ktorá to svojou mohutnosťou spôsobila? Dnes si možno už len predstaviť, aký to musel byť úctu vzbudzujúci pohľad na mohutnú stavbu, ktorá sa vypínala nad širokým okolím.

                            Spišský hrad stojí na skale, v ktorej sú pukliny a diery doslova ako v ementáli. Najväčším priestorom pod hradom je Temná jaskyňa. V novoobjavených a ťažko zdolateľných priestoroch skončil svoju životnú púť neznámy človek z doby rímskej, zrejme kupec. Stalo sa tak približne na konci 2. storočia nášho letopočtu. Pri kostiach dospelého muža sa našli dva kožené mešce a 20 mincí z čias rímskych cisárov Vespasiana až Septimia Severa, teda z 1. 2. storočia nášho letopočtu. Už asi nikto nezistí, ako sa dávny kupec do puklín Temnej jaskyne dostal. Možno bol chorý alebo zranený. Na jeho kostiach sa našli viaceré rany. Možno tu hľadal úkryt. Možno si nevšimol vchod do jaskyne a zrútil sa do nej. 

                             Odborníci zaoberajúci sa témou Spišského hradu vo svojich prácach doteraz úplne opomenuli zvážiť úlohu, ktorú mohla v obrane komplexu vstupnej brány zohrávať Podhradská jaskyňa. Vchod do nej sa nachádza v rohu barbakanu, pod tzv. Perúnovou skalou. Zdá sa, že aj opevnenie predbránia rešpektovalo existujúci prirodzený vchod do útrob kopca. Dnes je však zatarasený skalami a to pravdepodobne v dôsledku výbuchu tzv. prašnej veže na hornom hrade v roku 1543. Jaskyňa možno v budúcnosti ešte čo-to odhalí.

Zdroje:

http://www.blackfox.estranky.sk/clanky/tajomne-miesta-na-slovensku/tajomne-miesta-na-slovensku.html

http://www.kpufo.eu/sk/index.php/tajomne-miesta/133-34

http://www.hlavnespravy.sk/slovensko-je-uzasna-a-fascinujuca-krajina-pozrite-si-7-zaujimavosti-kvoli-ktorym-nemusite-cestovat-za-hranice/769137

https://www.spisskyhrad.com/audio/a-u-d-i-o-spissky-hrad/jaskyna/

https://spis.korzar.sme.sk./c/7784927/na-spisskom-hrade-odhalili-poklad-z-temnej-jaskyne.html

https://spis.korzar.sme.sk./c/4434237/odkryva-tajomstva-spisskych- jaskyn.html#ixzz4qDv7OVJl

https://www.aktuality.sk/clanok/485088/ spissky-hrad-je-poklad-dalsi-sa-ukryval-pod-nim/