Stopy v skale.
V roku 1967 T. Smiešok objavil neďaleko obce Konské v okrese Martin priehlbiny v skale nápadne pripomínajúce ľudské šľapaje. Odtlačky boli v rade za sebou. Bolo údajne možné rozoznať i anatomické podrobnosti. Chodilo bolo dlhé dvadsaťjeden centimetrov, široké deväť centimetrov. Široký palec a prostredník naznačujú, že majiteľ nohy chodil často (alebo stále) bosý. Privolaní geológovia, podľa populárneho českého spisovateľa a milovníka záhad Ludvíka Součka potvrdili, že stopy sú vo vápenci, ktorý sa sformoval približne pred 55 miliónmi rokmi. Teda niekedy na prelome druhohôr a treťohôr. Pritom primitívne ľudské druhy sa od opičích predkov oddelili pred asi piatimi miliónmi rokov a vek nášho rodu Homo sapiens (ktorému stopy zrejme patria) sa odhaduje na sotva stotisíc rokov. Znamená nález stôp, že naše predstavy o vývoji človeka i ostatných živočíšnych druhov sú mylné? Že Darwinova evolučná teória neplatí a že ľudia v skutočnosti žili na našej planéte spoločne s dinosaurami?
V prípade nájdených odtlačkov sa môže jednať o vyryté symboly s rituálnym cieľom (ako bývalo napr. v prípade korunovácie škótskych kráľov, kedy kráľ vkladal nohu do šľapaje v kameni), alebo o značky určujúce označenie významného smeru. Otázne a zvláštne ostáva, prečo sú stopy v obci Konské vyryté s tak zreteľnými anatomickými detailmi ľudskej nohy. Väčšina podobných značiek inde na Slovensku i vo svete, zobrazujú len hrubé obrysy chodidla. Nález by si preto zasluhoval podrobnejšie skúmanie – či už geologické, paleontologické, antropologické alebo archeologické. Zatiaľ však takmer upadol do zabudnutia a na svoje druhé objavenie ešte stále čaká.
Návštevníkov Múzea Andreja Kmeťa v Martine upúta už pred vstupom do budovy tzv. Jánošíkova stopa. Ide o sopečný balvan s preliačinou nápadne pripomínajúcou ľudskú stupaj. Podľa povesti zanechal túto preliačinu sám Juraj Jánošík. Vedľa stupaje sa v balvane nachádza ešte jamka, ktorá tu vraj zostala po zapichnutí Jánošíkovej valašky. Údajný odtlačok Jánošíkovej nohy má dĺžku až 70 cm. Balvan s Jánošíkovou stopou bol nájdený na vrchu Močár pri obci Plášťovce (okres Levice). Svojou nevšednosťou zaujal Andreja Kmeťa, ktorý ho dal previezť do Martina. Kmeť chcel balvan zabudovať do múru múzea, ktoré sa v meste práve stavalo. Pre jeho veľkú hmotnosť napokon od tohto nápadu upustil. Balvan bol následne umiestnený pred budovu múzea, kde sa nachádza dodnes.
Údolie obrov nachádzame pod Hermanovskými skalami blízko obce Hermanovce nad Topľou, v okrese Vranov nad Topľou. Zaujímavosťou Údolia obrov je obrovská tzv. Obria noha. Je to zárez v skale v tvare obdĺžnika s rozmermi približne 15 x 40 cm a s hĺbkou asi 8 cm. Vznik stopy je opradený mnohými historkami. Jedna z nich hovorí, že si v skale Turci brúsili svoje zbrane, iná zas, že si tu pravekí ľudia označili smer k pokladu. Historici sa dokonca domnievajú, že predkovia z doby bronzovej tu vykonávali pohanské náboženské obrady. Napríklad na Slovensku pri Hermanovciach v okrese Prešov stopa v kameni mierila k miestu, kde bolo vykopané veľké množstvo cenností z doby bronzovej.
Zdroje:
http://www.zahadyslovenska.sk/sk/e5.html
http://www.snm-em.sk/geosprievodca/okres/mt/mt_janosikstopa.html
http://geopark-dubnik.webnode.sk/geolokality/udolie-obrov/
http://style.hnonline.sk/civilizacia/278330-ludske-slapaje-v-pravekom-kameni
https://knizocky.wordpress.com/category/slovenske-zaujimavosti-a-archeologicke-zahady/
https://www.geocaching.com/geocache/GC3GEH5_stopy-v-konskom?guid=c9af6cef-922f-4c97-a932-7bfef054a455